... kým sa nenarodíte so zlatou lyžičkou v ústach, tak každý výsledok je poväčšine tvrdá práca. Šport nevynímajúc. A to ešte treba podotknúť, že aj aplikovanie správnych metód nezaručuje výsledky okamžite. Na úrovni klubovej, a rozhodne národnej, to kľudne môžu byť aj mesiace / roky. Je nádherné sledovať veľké zahraničné kluby, ich prácu s mládežou, tréningové zázemie a samozrejme výsledky. Snívajme.
Tréner má v tejto rovnici pozíciu dirigenta a ak si nevyhrnie rukávy a nebude mať chuť sa ušpiniť poctivou prácou, budú ho poznať ako "toho uja v dobrom sačku na spoločnej fotke s chlapcami". Ak je jeho práca korunovaná viditeľnými úspechmi, ľudia majú dokonca tendenciu si zapamätať jeho meno a to vôbec nemusí byť talentovaný rozprávač / zabávač (viď. Vladimír Weiss; Petržalka, reprezentácia).
Akokoľvek kvalitný tréner s reputáciou, skúsenosťami, charizmou, zápalom či vyhrnutými rukávmi však neurobí nič, ak ho nepodporia samotní hráči svojím prístupom, nasadením, vlnovou dĺžkou a samozrejme výsledkami. X krát sa stalo, že aj dobrý tréner musel odísť len preto, lebo jednoducho nemal podporu, alebo patričné výkony hráčov (mimochodom je asi ľahšie vyhodiť trénera, ako prefackať uhrovitého milionára s chovaním primadony).
Rozhodne sa neradím k futbalovým analitikom, ale ja som mal pocit, že chlapci sa skôr venujú marketingovým akciám a zviditeľňovaniu. Popri svojich klubových povinnostiach im potom akosi na reprezentáciu "nevydalo". Tréner sa samozrejme zvezie na vlne vášne a ak tieto trvajú dlho, zákonite odchádza, ako spomenuté najjednoduchšie riešenie.
Z príchodu Kozáka mám úprimne dobrý pocit. Vnímam ho z minulosti ako búrlivejšieho trénera a preto som potešený jeho súčastnou rozvahou a pokojom. Jeho vyhlásenia "hráči si postavili latku strašne vysoko" a "... výkon môže byť prísľubom do budúcnosti" by mali zaväzovať hlavne samotných hráčov. Keď totiž žiadajú o podporu fanúšikov, mali by si uvedomiť, ako dlho ich svojimi výkonmi sklamávali. Minimálne rovnaký čas bude totiž trvať kým im začnú veriť a vrátia sa na tribúny.
To, čo je vidieť na tvári a vyhláseniach trénera Kozáka - pokora, úcta, odhodlanie a chuť - je to, čo musia objaviť aj samotní reprezentanti. Tak strašne vám, hráči, chcem veriť!
Áno, veľa ľudí sa vráti k slovenskému futbalu až potom, keď výsledky reprezentácie budú stabilné a svojou chuťou reprezentovať a odovzdať v zápase všetko ich "donútia" prísť na štadión. Martin Škrtel povedal: "Vtedy sme boli zatracovaní, teraz nás budú fanúšikovia možno vynášať do nebies". Martin, nemýľ si eufóriu z jedného zápasu s dlhodobou náladou fanúšikovskej obce. Ešte stále vás ľudia zatracujú, na tom sa nič nezmenilo. Iba ste spravili krok, aby to tak nebolo. Ak by ste takto kráčali od začiatku kvalifikácie a nekolísali kde netreba, je to inak.
