Systém, ktorý vyvíja tím vedcov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), bude astronaut nosiť na chrbte v ruksaku a bude obsahovať dve robotické ramená, po každej strane jedno. Tie sa po páde vysunú a pomôžu mu postaviť sa na nohy s minimálnou námahou.
„Astronauti sú síce fyzicky zdatní, ale môžu mať problémy pri pohybe na Mesiaci, kde je gravitácia 6-krát menšia ako na Zemi, ale ich zotrvačnosť pri tom zostáva rovnaká,“ povedal Harry Asada, profesor strojného inžinierstva na MIT.
Postaviť sa po páde na nohy v ťažkom skafandri a prostredí s nízkou gravitáciou môže byť problém. Takéto ťažkosti mali aj astronauti v misiách Apollo. Preto NASA podporila výskum MIT, aby sa počas nasledujúcej misie Artemis, ktorej cieľom je obnovenie letov s ľudskou posádkou na Mesiac, vyhli takémuto riziku.
Exoskelet mal predchodcov v skorších prototypoch, ktoré MIT vyvíjal pre manuálne pracujúcich ľudí, aby sa vyhli zbytočným zraneniam.
Robotické superkončatiny, ktoré bude ovládať samotný astronaut, budú vo výbave obsahovať riadiaci prístroj, motory na poháňanie aj systémy podpory života pre astronautov (voda, vzduch).
Jedným z plánov misie Artemis je aj pokus o vybudovanie prvej stálej základne na Mesiaci, čím astronauti budú vo veľkej miere vykonávať mimovozové aktivity. Podľa NASA využitie robotických superkončatín pri týchto fyzicky náročných prácach im umožní byť produktívnejšími.
Ďalšími výhodami exoskeletu sú predchádzanie pádom, čo najmenšie úsilie pri plnení úloh a tým šetrenie zásob kyslíka alebo predĺžený čas pri práci mimo lunárneho vozidla.
