Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
(zdroj: www.4ever.sk)
No čo už s milnosťou naších osudov,
dobovo nezávislých predurčených ov...
A čo tá naša úmyselná milnosť, smiech
a radosť z určenia a možnosť, rojko...
Červené líčka žiaria krásou,
usmievajúc sa, jarnou a chápavou.
Len kde chlapec jej blúdi,
vari hentam je v núdzi?
Slniečko sa škerí a smeje,
veď ten neduh, to prejde.
Čierňava zalieva oblohu,
mláku a hravú potvoru.
Roky vlečúce sa ,vlny netušiace
bolesť veliká, všelijaká.
A vari okúsil on prehnité,
baladicky zabité,
mlčanie vraviace.
Na jablku nepoznať keď,
je z vnútra prehnité.
