Tomu by ste neverili, milé autá, ako radikálne sa zmenila atmosféra na ulici, keď sa ľudia nehnali z bodu A do bodu B, ale zastavili sa na kus reči, bavili sa a spoznávali miesto. To miesto, ktorým síce prechádzajú dennodenne, ale vlastne sa naň nikdy lepšie nepozreli. Cez okno auta sa totiž ulica vníma ináč.
Bez Vás sme objavili, že je tu výborná japonská reštaurácia, pár krokov od nej vychytená vegetariánska kuchyňa, „burgeráreň“, super kvetinárstvo či Satori Stage, ktorý sa za svoju krátku existenciu stihol stať výrazným bodom na mentálnej mape mnohých. Hral sa v ňom futbal, popíjalo sa vínko, posedávalo sa pri príjemnej hudbe.
Bez Vás sme diskutovali so zahraničnými odborníkmi na tému, či je zdieľaná ulica, harmonický priestor, kde nedominujete len Vy, skutočne takou anomáliou, ako sa nám zdá. Ukázalo sa, že je – ale iba na Slovensku. Vo svete ide o bežný štandard a funguje to, čuduj sa svete, perfektne. Stačilo, aby sa napríklad vo Viedni, Ľubľane a kdekoľvek inde našiel niekto, kto nemal obavu prijať kvalifikované rozhodnutie a stál si za ním.
Práve teraz je všetko späť v normále. Späť ste aj vy. Ale je to normál? Váš hlas, milé autá, je totiž v Bratislave veľmi nástojčivý. Idete do vývrtky pri každom náznaku pokusu ukrojiť kúsok z Vášho životného priestoru. Zjavne Vám to funguje dobre, keďže priority v našej spoločnosti sú nastavené tak, aby boli naplnené hlavne Vaše potreby.
Vážené autá, správame sa k Vám s posvätnou úctou. Oddychujete zadarmo na našich chodníkoch, naše bicykle Vám uhýbajú, keď trúbite. Dokonca sa neváhame zadlžiť na dlhé roky, aby sme Vám postavili parádny obchvat, po ktorom sa raz budete (možno) premávať.
Nie sme nijakí extrémisti, aby ste si nemysleli. Vieme, že Vás aj potrebujeme a nechceme žiť bez vás. Chceme však žiť tak, aby nám to vzájomne viac klapalo. Aj keď si uvedomujem, že od Vás to až tak nezávisí. Idete predsa podľa pravidiel, ktoré sú nejako nastavené. Či presnejšie, nastavené nie sú.
S pozdravom a poďakovaním za úžasný (hoci krátky) sobotný zážitok
Váš Tomáš (a mnohí obyvatelia Mickiewiczovej, „Kollárka“ a ďalších priľahlých častí nášho popretŕhaného a priduseného mesta)
P. S. Inak, ulicu sme Vám večer vrátili upratanú, vyzametanú a teraz už nostalgicky spomíname na tých pár neuveriteľných hodín. Čakajúc, čo sa bude ďalej diať...
