Malý Princ je hrdina doby, kedy násilie a nevraživosť zmietala naše dejiny „najrevolučnejšieho a najpokrokovejšieho" dvadsiateho storočia. Prečo? Pretože Malý princ, ktorého predstavuje drobný gracilný kučeravý chlapček, ako ho autor ilustruje a popisuje na stránkach knižky, svojou čistotou srdca otvára ľudom mysle, srdcia a ich vnútorný pohľad. Odkrýva nám, už nie deťom, pohľad srdca. Jeden z významov slova „veriť" znamená i hľadieť srdcom. Najmä v zmysle veriť v Boha. Keďže Boh je číri duch je neviditeľný. Znamená to teda veriť v niečo, čo je neviditeľné. Ale Boh je tiež obsiahnutý vo všetkom okolo nás a tak presahuje celé naše univerzum, čiže ho aj tak nie je vidno, keby sme ho chceli podchytiť iba rozumom a ako odhaľuje a potvrdzuje i Sv. Písmo: "Boha nikto nikdy nevidel". Takže ústredná myšlienka z knižky o Malom princovi: "Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľne", sa dá vysvetliť aj ako opravdivé preniknutie podstaty viery v Boha. „Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili". Viera je záležitosťou srdca. A čo je hlavnou podstatou omnipotentného Boha? To že Boh je Láska. Čiže rekognoskovať niekoho srdcom znamená vidieť v ňom Boha samotného a sním i jeho Lásku, pretože je na jeho obraz a pre lásku stvorený, jeho vnútorné bohatstvo a originalitu, skrátka schopnosť poznávať človeka ako Božie jedinečné, neopakovateľné a vznešené dielo plné vnútorného života. Srdcom, ktoré „rukou nechytím", ako spieva Jarek Nohavica.
Malý princ nám pri určitom uhle pohľadu môže predstavovať studnicu čností, ktoré pramenia z jeho čistého srdca. A práve čistota srdca nám v ďalšom z blahoslavenstiev umožní neskôr uvidieť Boha. Tento malý zlatovlasý chlapček mi niekedy pripomína i Forresta Gumpa. Spája ich už spomínaná čistota myslenia a pohľadu na svet okolo seba až to láka povedať, že ich spája obdobná naivita. Naivita v dobro vo svete, ktoré nepredpokladá zlo v ľuďoch. I správne a slušne vychované dieťa sa tak v rannom v detstve pozerá na udalosti okolo seba. Malé dieťa má srdce čisté, lebo je chránené rodičmi pred prachom škodlivých emisií našej spoločnosti. O čosi lepšie sú na tom duševne nevyvinuté deti, či už pre vrodenú, genetickú, anatomickú, traumatickú alebo metabolickú príčinu. Ich zmýšľanie sa postupným vekom moc nemení a preto pri zážitku s nimi môžeme stále pociťovať ich čistotu duše. Chráňme si týchto ľudí, lebo oni sú skutočne čistí srdcom a sú dedičmi Božieho kráľovstva.
Malý princ je i príklad vernosti priateľstva, kedy opúšťa čerstvo spoznanú (skrotenú) líšku, mnoho iných krásnych ruží i samotného autora a vracia sa k svojej ruži, za ktorú by i život položil, i keď tá ruža je častokrát nevďačná a pyšná. A priateľstvo, ktoré ide až za hranicu života je najväčším svedectvom lásky vôbec. Koľko poznáme ľudí z našej histórie i súčasnosti, ktorí obetovali svoj život dokonca i pre neznámych ľudí, pre mier, pre slobodu, pre vieru a nakoniec to nemusí byť ani jednorazový akt, ale filozofia života miliónov a miliónov rodičov, vychovávateľov, učiteľov, kňazov, záchranárov, misionárov, vedcov a pracovníkov všeho druhu, ktorí konajú a žijú pre dobro iných ľudí až si tým zdravie ničia alebo až priamo život riskujú? To všetko sú priami nasledovníci Krista Spasiteľa. I Kristus sa vydal za svoj ľud, za svoju nevestu, za svoju Cirkev, čiže za nás. Slovo „vydávať sa" v takomto ponímaní nadobúda nebeské hodnoty. Koľko ľudí sa denne vydáva (dobre, muži sa ženia po slovensky) a pritom si ani neuvedomujú váhu tohto slova. Vydať sa za niekoho znamená odpovedať telom na Kristovu lásku k jeho neveste Cirkvi. Čo to teda znamená v tejto analógií vydať za niekoho tu na zemi? Znamená to milovať niekoho až do krajnosti, až na smrť. A to je predsa tiež vlastnosť princov. My ale tiež vieme, že agapé, na ktoré sa pýtal Ježiš Petra, je schopný prejaviť iba Boh. Slová apoštola Pavla o Bohom ustanovenom manželstve nás k tomu tiež nabádajú: „Muži milujte svoje ženy ako Kristus miluje svoju Cirkev." A ako už vieme, Kristus miluje svoju Cirkev až po kríž, na ktorom si kvôli nám necháva vziať svoje telo, svoj život, aby nás očistil a my sa tak znovu mohli priblížiť ku "agapé", úprimnému sebadarovaniu, ako tomu bolo na počiatku. Sviatosť manželstva je teda jedinou sviatosťou, kde človek vstupuje do spoločenstva s druhou ľudskou osobou. Navzájom sú si sviatosťou a to už je viac ako kamarátstvo, priateľstvo, bývanie spolu alebo akýkoľvek iný vzťah, ktorý nie je ku geneticky príbuznej osobe.
Malý princ so svojím príbehom chce ostať princom v každom mužovi, ktorý by chcel žiť so svojou princeznou. Každý muž by chcel byť svojím spôsobom nejakým tým hrdinom, niekým čo by zvýraznilo jeho mužnosť, niekým čo by ho pasovalo za princa, ktorý odtína drakom hlavy pre dobro spoločnosti, ale len málo z nich by chcelo zároveň ostať malým oddaným princom, ktorý si svoju ružu poctivo opatruje aby jej čo i len silnejší vietor neublížil. Malým princom, ktorý sa stará i o dušu svojej ruže a na svet sa díva naivne akoby v ňom zlo nejestvovalo. Mohli by sme povedať, že zlo a márnivosť sa predierajú medzi svetlo, keď sa Malí princovia vzdávajú a tratia zo sveta. Prosme Boha Otca, aby sme ostali malými v čistote srdca ako deti i malými v zmýšľaní a budeme sa čudovať ako sa svet okolo nás mení. Prosme za viac Malých princov vo svete, ktorí bojujú možno často krát s naivnou láskou v srdci, ale nie s mečom v ruke.
„...Malý princ ten z tvojho sna
s ním tak ľahko neprehráš
kde sa stratil kto ho má, óoóo...“
