Dzurinda

Mne ho je totiž hrozne ľúto. Každý máme chyby, a tento týpek ich má požehnane. A v poslednej dobe robí fakt skôr zlobu ako dobrotu. Ale napriek tomu, v slovenskej politike neexistuje nikto, kto by vykonal toľko dobrého. "Cigán-bicyklista" zo Spišskej Novej Vsi, od ktorého sa čakalo tak maximálne to, že to dotiahne na výpravcu na miestnej železničnej stanici, bravúrne odšéfoval zmeny, ktoré priviedli zamindrákovanú a brutálne citovo orientovanú krajinu na civilizovaný Západ, kde dve a dve SÚ štyri, a nie toľko, koľko práve povie nejaký Mečiar alebo Fico.

Čo má z toho Dzurinda? Iba výsmech. Ani sa príliš nezapíše do histórie, pretože myšlienka že "na Západ nás priviedol Dzurinda" tu veľa stúpencov nemá, napriek tomu, že je pravdivá. Ani sám ju príliš nešíri, aby sa mu ešte viac nesmiali. Skôr tu panuje názor že "veď pričinili sme sa o to všetci". OK, nezľahčujem podiel denníka SME, Shootyho či mimovládnych organizácií, no lenže tej ceste predsalen niekto šéfoval, a niekto ju, áno aj politikárčením a ústupkami, urobil vôbec možnou.

Ak niekto na Slovensku dokonale pozná a môže precítiť význam slova nevďak, je to Dzurinda. Okrem dobrého vnútorného pocitu ho nemôže hriať už nič iné, pretože v celej krajine má asi len dvoch stúpencov, a jedným z nich som ja, aj to len taký polovičný, odkedy dáva dole Radičovú a Žitňanskú. Možno nemá už ani ten dobrý pocit, pretože keď do vás všetci dookola hučia že ste idiot, asi tomu po čase aj uveríte. Podľa spravodlivosti by mal Dzurinda figurovať v slovenských hlavách vedľa tagov ako Konrad Adenauer, Winston Churchill. Ale on má vo svojej blízkosti skôr tagy škriatok, klamár, zapredanec.

Na záver že dôvod, sa pokúsim. Dlho som si tú desnú nenávisť voči Dzurindovi a čísla typu 2,1 percenta obľúbenosti v prieskumoch dosť dobre nevedel vysvetliť, a vlastne neviem stále. Ale mám jednu vec, ktorá to podľa mňa vysvetľuje aspoň čiastočne. Môže to znieť hlúpo, ale podľa mňa je dôvod ten, že ten človek tak "smiešne" vyzerá. Malý neposedný chlapček, ktorý sa rozhodol riešiť "veľké" veci a vzbudzuje tým údiv a najmä pobavenie všetkých naokolo. Takže pán Dzurinda, s týmto výzorom možno na Západ od rieky Moravy, ale na Slovensku to na nás neskúšajte. My potrebujeme naozajstných chlapov, ktorým môžme veriť, a nie takéto tintítka, ktoré odfúkne prvý závan vetra.

Áno, myslím si, že je to presne o tomto. Dokonca mám za to, že korene môžeme hľadať kľudne aj v ľudovej slovesnosti. Pretože to je to, čo síce akože navonok považujeme len za "rozprávky" a smiešne "porekadlá", ale v praxi sa tým stále dosť dobre necháme ovplyvňovať. Jedným z takých najtradičnejších a najviac dôveru budiacich slovných spojení je "správny chlap", dosť blízky tag je "chlap ako hora". Myslené dvojmetrový horal z Oravy, kedysi pastier, dnes vlekár alebo chatár. Človek, ktorý nenarobí veľa rečí, keď ale niečo povie, tak to platí. Vo svojom srdci dobrý, navonok trochu neotesaný, a priateľa by nezradil ani keby mu išlo o život.

Túto predstavu nám ľahko spĺňa taký Fico. Dzurinda je jej presný opak. Malý, žoviálny, nakecá aj to čo sám nechce, s každým chce byť zadobre, trochu moc filozofuje a je príliš aktívny. Takých my nemáme radi. Takí nám spadajú skôr do škatuľky luhár (inak super "babkovské" slovo), Žid, Cigáň, sluha USA, skrátka všetko čo nemáme radi. Myslím že táto schéma tu fungovala aj pri inom obsadení, viď Mečiar - Gál. Takto to na Slovensku je.