Cestovateľský príbeh z Malajzie sa začína na ostrove Penang. V jeho centre, meste Georgetown, postupne pomocou mapy obdivujeme pouličné umenie od litovského autora Ernesta Zacharevskeho. Jeho diela sa rozprestierajú v širokom centre mesta a bez pochýb sú hlavnou atrakciou mesta. Maľby na fasádach budov dopĺňajú iné objekty ako motorka či hojdačka, a tým vytvárajú kreatívnu kombináciu. Poloha diel je účelová a ich význam sa väčšinou viaže na to, čím bola špecifická daná ulica. Inak Malajzia dáva hneď v prvé dni najavo, že je rozvinutejšia, ale aj drahšia ako Thajsko a Kambodža. Úprava diaľnic je príkladná, no autobusová doprava je pomerne drahá.
Od pobrežia sa posúvame do vnútrozemia. Po náročných kľukatých cestách v Nepále došlo cestou autobusom opäť na nekonečné prehadzovanie zo strany na stranu pri zdolávaní prudkých zákrut v tejto kopcovitej oblasti. Cameron Highlands je položené pomerne vysoko na malajzijské pomery a ponúka panoramatické túry po okolitej džungli, čajových plantážach a rôznych farmách. Nehovorím však o žiadnej hustej amazónskej džungli. V podstate to je taký klasický slovenský les, akurát trošku zelenší. Osobne sa mi najviac páčil trek Gunung Brinchang. Prečo? Zaujmú vás občas v reklamách na rôzne značky čajov Ázijčanky s okrúhlymi pletenými klobúkmi, ktoré popri práci na kaskádovitých čajových poliach vláčia so sebou ešte aj obrovský kôš? Tak práve v Cameron Highlands sa vám tieto obrazy okamžite pripomenú a vryjú do pamäte.
Kozmopolitná Kuala Lumpur nás víta vo veľkom štýle. Skvelá infraštruktúra, množstvo sklenených mrakodrapov, ale taktiež pekne upravené parky, klasické chrámy či mešity. To všetko dopĺňa úchvatné prírodné dielo, jaskyne Batu Caves. Obrovské jaskyne využili najmä hinduisti na zastrešenie svojich chrámov a okolité prostredie považujú za svoje teritórium aj všadeprítomné opice. Večer navštevujeme dominantu tejto metropoly, a to Petronas Twins Towers. Tieto dvojičky sú symbolom biznisu v tomto hlavnom meste. Ešte pred desiatimi rokmi boli najvyššími budovami na svete. To, že najvyššia budova súčasnosti je dvakrát vyššia ako tieto dvojičky, len potvrdzuje rýchly budovateľský rozmach vo svete.
Inak pri príchode do Kuala Lumpur som len "čumel", akú modernú vlakovú stanicu si miestni dokázali vybudovať. Tá je priamo prepojená s metrom, pár autobusovými spojmi a zamýšľam sa nad tým, ako je možné, že na Slovensku ani v hlavnom meste stále nie sme schopní postaviť vlakovú stanicu aspoň takú, akú má väčšina okresných miest v Nemecku. Prvý večer po príchode sme plánovali prespať na stanici, ale otravní strážnici nedali pokoj, preto sme spolu s desiatkami čakajúcich na ranný spoj rozložili spacáky na chodníku pred stanicou. Človek si už ani na stanici nemôže v kľude pospať. :)
Život v Malajzii mi prišiel veľmi pestrý. Mimo Malajcov tu žije aj početná časť Číňanov a Indov, takže o kuchyne z týchto dvoch najľudnatejších krajín sveta tu nie je núdza. Celkom ma to potešilo, pretože som si po pár týždňoch opäť pochutnal na mojich obľúbených indických jedlách. Pestrosť Malajzie sa prejavuje nielen v množstve prisťahovalcov, ale aj v náboženstve. Zaujalo ma, akým tolerantným spôsobom tú vedľa seba existuje islam, kresťanstvo, hinduizmus a budhizmus. Za spomenutie určite stojí aj fakt, že Malajci sú prevažne moslimami. Desiatky zahalených moslimiek som síce stretával každý deň či už v Turecku, Iráne alebo v Afganistane, ale vidieť zahalené Ázijčanky z juhovýchodnej časti tohto svetadielu ma celkom zaujalo.
Poslednou zastávkou v Malajzii bolo mestečko Melaka. Melaka je špecifická svojou rôznorodou architektúrou, ktorá má korene v kozmopolitných dejinách. Obraz tohto historicky významného prístavu postupne formovali portugalskí moreplavci, indickí a čínski prisťahovalci, ale samozrejme aj domáci Malajci. Síce ma tu zaujalo múzeum moderných dejín tejto krajiny, celkovo ma ale toto mesto nejako zvlášť neohúrilo.
Bláznivé štvormesačné cestovanie Áziou som zakončil v Singapure, najrozvinutejšom meste tohto ázijského regiónu. Finančné centrum zastrešujú desiatky nových mrakodrapov, pod ktorými sa skrýva množstvo reštaurácii, nákupných centier a oddychových zón. Večer do nich mieria tisíce pracovníkov z kancelárií, a síce to miestami na ulici vyzerá, ako keby všetci práve opustili toto mesto, v podzemí to naozaj žije. Ak si miestni chcú zašportovať a oddýchnuť v prírode, tak nespočetné možnosti na relax ponúka populárny park Gardens by the Bay. Singapur sa určite vyznačuje aj svojou čistotou a k jej udržiavaniu nemali problém zaviesť pravidlo zákazu predaja žuvačiek, ktoré by inak kvalitne značkovali ulice či metrozastávky. Zostávajú mi už len tri dni do odletu do Austrálie a stále som nedostal austrálske víza. Medzitým teda mierim na austrálsku ambasádu, kde na moju prosbu o urýchlenie spracovania víz ochotne reagujú a do dvoch dní som konečne obdržal víza.
Vďaka našej slovenskej hostiteľke bol pobyt v Singapure zábavnejší a konečne stretávam na ceste aj Slovákov. Zo strechy hotela Marina Bay Sands sme si večer vychutnali pohľad na hrdo stojace mrakodrapy. Pomaly už strácam silu absorbovať všetky tie pohľady na túto vysvietenú metropolu, a tak už len konštatujeme, že raz, keď budeme nechutne bohatí, tak si taktiež vychutnáme celý ten noblesný luxus, ktorý ponúka tento hotel. :)
Ázijská etapa mojej cesty okolo sveta teda skončila. Táto bláznivá časť sveta zanecháva vo mne originálne zážitky plné skutočnej exotiky a neľutujem ani jeden deň cestovania naprieč Áziou. Zdravý, cestovateľsky skúsenejší a najmä nedočkavý na Austráliu sa presúvam zo Singapuru do Darwinu, kde sa začiatkom decembra rozbehli ďalšie cestovateľské dobrodružstvá. Po vyše štyroch mesiacoch opúšťam Áziu a už teraz sa teším, ako sa na niektoré miesta opäť vrátim.
V najbližšom dieli série blogov sa vrátim úplne na začiatok a stručne popíšem moju organizáciu na túto cestu. Dozviete sa, ako približne prebiehala moja príprava, na čo všetko je treba myslieť pred takouto bláznivou cestou a na čo rozhodne netreba zabudnúť.
Viac fotiek z Malajzie a Singapuru tu
Moju cestu okolo sveta môžete sledovať tu
