Sluší

Sluší

Človek kričí o pomoc do sveta,
nikto ho však nepočúva.
smútok vládne, nádej padá,
ničota tu sama zostáva

národ ľudí na smrť odsúdený,
žiada o milosť celú Zem,
nevie pochopiť, že je zatratený,
že vy, ty, ja zomriem.

Smrť si kludne chodí, hlavy skáša,
telá padajú do krvavého blata,
panika ľudí, krik tmou sa vznáša,
pochopte ľudia, to je koniec vášho bitia.

Padajú telá, lietajú duše,
čakajú na miesta, kam ich Peter pošle,
do neba, do pekla, všetci sa stretnú,
vidím okolo paniku márnu.

Panika ľudí, panika duší,
panika živých, srdce im búši,
krik, vreskot, preniká do uší,
panika nevie čo sa v tej chvíli sluší.

A tak krik pomaly tíchne,
v tom dieťa z kočíka hlavu vydvihne,
vidí Smrť, okolo telá, krv,
tí čo žijú, nevedia čo prv.