Tomáš Vilim
Lož pravdou je
Roztopašný človek hľadí do dlaní.Robí veci, čo iných ľudí raní.Zrak obráti pred krivdou.Žije len svojou pravdou.
Roztopašný človek hľadí do dlaní.Robí veci, čo iných ľudí raní.Zrak obráti pred krivdou.Žije len svojou pravdou.
Kde Svetu robím chybu,či tam, že chytám rieku za rybu,či zato, že lovím zver kvôli koži,či za to, že mám ľudskú krv na noži?
Kam sa hrabe kreativita, keď mám v rukách rýľ. Roľa je veľká pevná hmota a ja slabý ako motýľ. ...
Čistou hlavou proti múru, mať dvojkríž na mundúru, v rukách ihlu, niť, za náš národ. Rozdeliť mojich od svojich a jazvu zoceliť.
Ako by sa pozerali na Slovensko historický národný buditelia našej vlasti? Tá myšlienka mi nedáva spávať. Či snáď nie sme v tej istej situácii, ako za Uhorska, Tretej ríše, či za Sovietskeho zväzu? Z generácie na generáciu na nás tlačia, aby sme sa zmenili. Chcú aby sme boli taký, či onaký. Či to vidím iba ja, či to vidíme všetci?
I. Prepáčte mi dievčatá, že vás milovať nemôžem, pravda je však taká, že už milujem.
Ešte skôr než mi ruky padnú, chcem vidieť tvoju tvár krásnu. chcem vidieť tvoje krásne oči, z ktorých šťastie, a nie smútok kročí.
Kráčali sme všetci spolu, kráčali sme do pekla. nechali nám našu smolu, nechali nám proroka.