Keď znova raz vidím tvoj pohľad,
tak sa cítim znova raz na kolenách.
Keď cítim aký to má na mňa dopad,
tak sa znovu moje oči topia v slzách.
Rokmi zabudnutý pocit sa navracia,
pohľad zdvihnutý k nebesám, no hlava v dlaniach.
Duša sa teší, že ťa vidí, no srdce zvracia.
Zrak, čuch, chuť, hmat sa stráca v myšlienkach,
že prečo si vstúpila do života môjho,
kto ťa o to prosil, kto ťa za mnou volal.
Povedz mi prečo si ma vpustila do života svojho,
či len zabiť ma? Aby si mi Ty, diabol, dušu vzal?
Do pekla nemusím, už horím plameňom trýznenia.
Rokmi nezaplní to, čo si mi za ten okamih vzala.
Srdce už nevrátim na miesto uspokojenia,
pretože som chlap, akých si milión mala.
Opusť moje telo, moje srdce, moju myseľ,
odíď, lebo sám utiecť nemám síl.
byť chvíľu s tebou nemalo zmysel,
aj keď to bolo najkrajších pár chvíľ.
28. jún 2011 o 11:02
Páči sa: 0x
Prečítané: 136x
Znovu utiecť pred tebou
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)