Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Sila ducha prekoná. mozole
chytia porisko a sila role
sa podrobí mojej vôle.
Bezduchá zem chytí vzduch,
za rýľom, jak za štetcom,
ostáva dúhový, hrudavý pruh,
ako pocta mojim pocitom.
Brázda za brázdou, ako ovečky
svojho pastiera prenasledujú,
a inkvizícia - ženy - kopačky,
nepoddajné, tvrdohlavé hrudy rozbíjajú.
Niet úniku pred silou vôle -
prázdnou komorou v stodole -
komnatou jesennej role.
Zorané, hnedé, vlhké pole
sa leskne a ligoce, keď slnko
padá za veľké, zelené topole.
To je to zlato, tá pocta ako...
...ako keď hrdinovi pripnú metál
za to že na jar hnoj vymetal,
aby zoral, zasial a v jeseň pozberal.
