Klince: Reč pravdy chýba

Ak si niekto v tejto krajine myslí, že si štát plní svoje povinnosti, nezaslúži si žiť. Za svoj krátky život som videl mnoho, ešte viacej som s toho nepochopil, no čím ďalej do toho vidím, tým viac mi je na zvracanie. Klamali mi rodičia, klamali mi učitelia, klamali mi média, klamali mi banky, klamú politici. Nespočetne krát som zmenil štátne občianstvo, bez toho, že by sa ma niekto pýtal a nik sa ma nepýta, aké občianstvo chcem. Toto je tá vaša demokracia. Pre túto ste nám dali strčiť obrovský kôl do zadku a ešte ste ním dobre zo päť krát zatočili, a točíte stále, aby sme od bolesti nepochopili vaše ciele. Mne to ozaj príde, ako keby tu ozaj už pravdu nik nevedel. ...ba dokonca tí čo ju vedia, mlčia, ako rodičia pred svojím dieťaťom, keď prišlo na to že „Ježiško“ nikdy nebol a nikdy mu v živote darček neprinesie. Ja ozaj čakám na to, kedy sa nájde aspoň jeden slušný politik a povie: „ Zaslúžim si trest smrti za velezradu. Nech sa tak stane!“ ...a tých politikov, či nepolitikov je dosť. Dokonca je ich dosť stále činných. Za dvadsať rokov tejto „panenskej“ krajiny, hádam každý správne pochopil úvodzovky, som nestretol s tým, že by sa tu čo len v malom budoval Slovenský štát. Ani štátnosť. Boli časy, keď som sa hrdo udrel do hrudi a povedal: „Som Slovák a som na to patrične hrdý!“ Teraz , teraz už nie, a moje deti, ak ich raz budem mať, naučia anglicky aby vedeli pracovať pre pánov z Európskej uholnej spoločnosti.
Keď ma na škole učili o Ľudovítovi Štúrovi, tak som bol nesmierne hrdý čo dokázal. Tá sila a obetavosť vo mne vzbudzovala to samé. Škoda však, že ma neučili aj to k čomu Štúr nakoniec dospel. To, že celý ten čas čo sa snažil vytvoriť spisovnú slovenčinu mal naučiť Slovákov rusky. Keby mi to povedali ako malému chlapcovi, možno by som skôr zistil, že politika tohto štátu je likvidačná pre jeho národ. No, Panslávom nebolo nikdy dopriate kľudne žiť. Tak jak boli nežiaduci za Rakúsko-Uhorska, sú nežiaduci ani dnes.