
Tento film vznikol už v roku 2001, ale ja som sa k nemu dopracoval až nedávno. Režisérom tohto snímku je rodák z Bosny a Hercegoviny Danis Tanovič. Podarilo sa mu natočiť úžasný, vážny, ale aj vtipný film z vojenského prostredia. Od prvej minúty ste súčasťou tohto filmu a nech sa robí u vás doma čokoľvek nevstanete od neho až do záverečných tituliek. Príbeh sa odohráva v zákope nazývanom aj zem nikoho. Píše sa rok 1993 a nachádzame sa v Bosne. Vojna v plnom prúde. Ústrednými postavami sú Čiki(Branko Djurič), Nino(René Bitorajac) a Cera(Filip Šovagovič). Čiki a Cera sú vojakmi armády Bosny, Nino je Srb. Cera má pod sebou mínu a tak sa nemôže pohnúť. Všetci traja čakajú na pomoc a popritom sa prehlbuje aj ich vzájomný vzťah. Najprv je to nenávisť, potom priateľstvo, opäť nenávisť atď. Dialógy medzi týmito troma hrdinami sú vynikajúce. Otázky typu: Kto začal vojnu? So samopalom pri hlave vám nerobí problém odpovedať „my“. Skúste sa vžiť do situácie, že máte pod sebou mínu, ktorá sa nedá odstrániť, nemôžete fajčiť, lebo sa vám asi niečo stalo s pľúcami, potrebujete ísť na záchod a nielen na malú potrebu a k tomu ostanete v „Zemi nikoho“ bez inej živej duše. Tak k čomu je vlastne vojna? A kto začína vojny? Ja? Vy? Nie. My všetci. Veď stačí, aby vám susedov pes označkoval bránu a už je na svete vojna. Síce len susedská, ale vojna. Nechcel by som skončiť v zemi nikoho, uvedomiť si ľudskú beznádej, bezmocnosť a čakať na výstrel, ktorý príde od takého istého človeka z mäsa a kostí ako som ja. Nech vám tento film slúži ako ponaučenie, je skvelý.