Spišský špán Filip žal úspech za úspechom. Doma tragédiu za tragédiou. Jeho prenádherná manželka Lujza pri pôrode dcérky skonala. Všetku svoju lásku venoval malej ratolesti Barbore. Častú úzkosť a smútok za milovanou dokázal zahnať len nekonečnými poľovačkami v spoločnosti hradnej družiny. Stalo sa však hrozné nešťastie. Omylom v lese zastrelil neznámeho mládenca, pomýliac si ho s divou zverou. Bol to syn mocného pána zo severu, spoza rieky Dunajec. Nešťastný poľský veľmož prisahal pomstu za svojho prvorodeného syna.
Filip sa urýchlene vrátil na Spišský hrad. Posilnil posádku a hrad začal pripravovať na obliehanie. Deň, dva, týždeň, ba mesiac po pomste ani chýru, ani slychu. I vojakom už bola dlhá chvíľa. Znova sa vybrali na niekoľkodňový lov, ako by sa nič nebolo stalo. Hradný pán sa ale dopustil rovnakej chyby, ako mnohokrát predtým. Na hrade nechal s malou Barborou len pár vojakov a jeho slobodnú sestru Hedvigu.
Táto na široko-ďaleko vychýrená krásavica nemala z dievčatka spustiť oči. Poliak na obliehanie nedobytnej pevnosti ani len nepomyslel. Z radov svojich rytierov vybral toho najkrajšieho, ktorý ovládal hudobný nástroj a spevom by poblúznil každé ženské srdce. Prezlečeného za trubadúra ho vyslal na Spiš. Keď sa zjavil pred hradnou vstupnou bránou, nikomu ani len na um nezišlo, že by to mohol byť prezlečený nepriateľ. Pustili ho. Od tej chvíle po uši zamilovaná Hedviga sa starala už len o jedinú bytosť. Svojho trubadúra. Zradca v noci otvoril tajné dvere v hradbách. Vpustil niekoľko nepriateľských vojakov číhajúcich obďaleč, ktorí Barboru z hradu uniesli.
Po trubadúrovi sa tiež len tak zaprášilo. Keď sa ráno Hedviga z opojenia lásky prebudila, bolo neskoro. Darmo behala komnatami, hradbami i nádvoriami, Barborku nenašla. Filip bol neľútostný. Posádku dal za trest kruto mučiť. V zúrivosti vpálil aj do Hedviginých komnát. Tá však už za svoju nerozvážnosť pykala dostatočne. Pomiatla sa na rozume. Svoj biedny život ukončila skokom z hradnej veže. Skormútený otec svoju dcérku už nikdy nevidel...
Hovorí sa, že neznámy umelec vytesal hedviginu tvár do kameňa. A práve táto tvár sa každú noc mení na krásnu Hedvigu a tá v bielych šatách blúdi po hrade a zhľadúva svoju malú zverenkyňu Barboru..
Ak by ste ju chceli vidieť navštívte Spišský hrad každú letnú prázdninovú sobotu a vychutnajte si jedinečnú atmosféru nočnej prehliadky.
Táto povesť má veľmi veľa podôb, táto verzia je voľným prerozprávanim podľa Štiavnického..
Ka
