Pozerám sa na svet, kde sú ľudia často sami. Poznám mnoho ľudí (sama som k nim patrila), ktorí tvrdia, že samému je človeku najlepšie. Že nepotrebujú mať okolo seba priateľov či rodinu, ktorí ho zradia.
Čistý extrovert - takto by ma definoval každý, kto ma pred rokmi poznal. Teraz to tak už nie je. Po dvoch rokoch pandémie a mnohých zmenách v mojom živote môžem hrdo prehlásiť, že viem byť sama. Život ma k tomu v podstate prinútil a ja som sa to naučila.
Osamelosť je problém, nie je riešenie. Dlho mi trvalo, kým som to pochopila. Pochopila som, že časom sa zo mňa stal v podstate asociál. Áno, je to hrozné, ale to najsprávnejšie slovo.🙏🏻
Viem si vychutnať super večeru alebo film v kine sama. Mám z toho príjemné pocity, ale pravdou je, že nie až také príjemné, aké mi ostanú, keď sa s priateľmi dostanem od receptu na kura ku aktuálnej kríze v spoločnosti alebo keď s kamarátkou plačeme od smiechu pri pohári vína...
Mal/a by si vedieť, že to čo som teraz opísala nie je málo.
Mojím predsavzatím je byť viac s ľuďmi, ktorých mám rada. Občas sa len tak zastaviť, rozprávať sa na ulici a tváriť sa, že čas neplynie. Rozhodla som sa, že opäť začnem chodiť na akcie. Budem chodiť viac do spoločnosti, aby som si opäť zvykla na ľudí, na ich prítomnosť, na pozornosť a interakciu s nimi. Jednoducho budem prijímať pozvania a tráviť čas vonku s ľuďmi a opäť si to užívať.💛
Neviem, čo na to povie moje zdravie, ale nastal čas nemať ho už ako výhovorku.🙏🏻
A čo ty? Máš nejaký vedľajší účinok pandémie?
Budem rada, ak mi to napíšeš do komentára ✍🏻
Ver, že s každým vedľajším účinkom sa vyrovnáš. Na všetko treba "len" čas. Tak si ho dopraj.
