Na body ale stále vedú šumy bratislavské a ich šummacheri, ktorým sú fakty stále viac-menej šumafuk. Pre tých, ktorým nie sú, je tu 12-bodové zhrnutie starších, novších aj celkom nových faktov o tzv. povrchovom variante D1 Turany — Hubová. Pozor, jazda potrvá asi 12 minút → trojminútoví čitatelia, prosím, neriskujte. Zvlášť bod č. 3.
1. Stavebný úrad (Mesto Ružomberok) vydal územné rozhodnutie dňa 18. januára 2008 č. SP-4050/2007-TA1-1-Ta v rozpore so Smernicou o biotopoch aj so zákonom o EIA. V tomto rozhodnutí totiž
i) zamlčal právoplatne ukončený proces posudzovania vplyvov D1 na životné prostredie a jeho výsledky, najmä odporúčanie stavať variant B1 s tunelom Korbeľka
ii) neodôvodnil, prečo namiesto odporúčaného variantu vydáva územné rozhodnutie pre odlišný variant, ktorého vplyvy na životné prostredie neboli riadne posúdené.
2. Verejnosti sa podsúva, že to ochranári navrhujú akýsi nový variant. Pravda je pritom presne opačná. Vedci a ochranári od začiatku a dôsledne podporujú pôvodný variant, odporučený Ministerstvom životného prostredia SR v novembri 2002 v riadnom procese EIA. Bolo to Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (osobne vtedajší generálny riaditeľ sekcie dopravnej infraštruktúry Ing. P. Barek), ktoré prišlo v júni 2005 bez potrebnej argumentácie s úplne iným variantom, neposúdeným v riadnom procese EIA. Aj napriek tomu prvá vláda Roberta Fica narýchlo a za každú cenu rozbehla vyvlastňovanie a devastačné prípravné práce, ktoré o. i. poškodili vzácne biotopy Rojkovského rašeliniska, sutinových lesov Kopy (1187 m n. m.), rieky Váh a i.
3. Tzv. dodatočné dobrovoľné hodnotenie vplyvov D1 na lokality sústavy Natura 2000, pripravené kolektívom RNDr. P. Rotha, CSc. v júli—októbri 2012 a verejne prerokované 15. augusta a 19. novembra 2012, nie je primeraným hodnotením (appropriate assessment) podľa článku 6.3 Smernice o biotopoch. Nie je ním hlavne z týchto dôvodov:
3.1. Systematicky podhodnocuje vplyvy na globálne významnú Prírodnú rezerváciu Rojkovské rašelinisko. Na jednej strane stojí názor Rotha a kol. o "mírně negativním vlivu" D1, postavený na ich dátach zo 6 dní terénneho prieskumu v roku 2012 a na žiadnych vlastných vedeckých publikáciach z dotknutých území Natura 2000. Na druhej strane sú názory Botanickej záhrady UK (25—40 rokov vlastného výskumu a desiatky vedeckých publikácií z dotknutých území Natura 2000), Správy Národného parku Veľká Fatra, Štátnej ochrany prírody SR (podobne) a predovšetkým 20 uznávaných medzinárodných špecialistov s desiatkami kvalitných publikácií vo vplyvných vedeckých časopisoch a 7—20-ročnými poznatkami z lokality (pozrite http://www.imcg.net/pages/topics/threat/rojkov-fen.php). Všetci zhodne dokumentujú
i) extrémne riziko významne negatívnych vplyvov D1 (už krátkodobé narušenie vodného režimu pri razení tunela Rojkov by viedlo k vymiznutiu krátkovekých reliktov, šíreniu rašelinníkov a zakysľovaniu slatiniska, mineralizácii fosforu a dusíka a ich využitiu rozpínavými i inváznymi vysokými bylinami, zhutňovaniu a presychaniu alebo zaplavovaniu rašeliny i celkovému zväčšeniu invazibility tunajších biotopov; ďalej hrozia veľmi významné náhodné a kumulatívne vplyvy, rozdrobenie okolia, izolácia rašeliniska, progresívna strata jeho celistvosti a p.)
ii) neúčinnosť až nedostupnosť zmierňujúcich opatrení (pozrite nižšie).
Pritom aj Rothom a kol. použitá metodika (MŽP ČR 2007) žiada, že
i) všetky tvrdenia v naturovom hodnotení musia byť podložené odborne kvalitnými podkladmi a zdôvodnené (princíp 5 na s. 6)
ii) v nejednoznačných prípadoch by hodnotenie významnosti vplyvov malo byť podporené širším konsenzom relevantných odborníkov (princíp 8 tamže).
Takže prehliadanie či zľahčovanie existujúceho širokého konsenzu relevantných odborníkov zo strany Rotha a kol., Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., MŽP SR, MDVRR SR a Európskej komisie ide zjavne proti princípom naturového hodnotenia a proti princípom informovaného rozhodovania (informed decision-making). Nevraviac o tzv. zmierňujúcich opatreniach, ako je tzv. environmentálny stavebný dozor (fiktívne opatrenie bez opory v zákonoch), environmentálny monitoring (nekonkrétny a neúčinný), posun celej obrovskej stavby tunelových portálov "až" o 30 m (nevýznamne malý a už raz neúspešne nacvičovaný v roku 2010), zmenšenie ich stavebnej jamy (stále je obrovská: dĺžka 80—87 m, hĺbka viac ako 25 m!) atď. Takéto opatrenia celkom zjavne patria do kategórie natierania vyrobených (a neriešených) problémov na zeleno čiže "greenwash". Navyše Roth a kol. nadhodnocujú obnovné kapacity lokality, silno podhodnocujú históriu jej disturbancií, rozmanitosť, silu a trvácnosť kumulatívnych vplyvov, veľkosť prístupovej i stavebnej stopy celého projektu (site access footprint, construction footprint) a vôbec nevysvetľujú, ako chcú riešiť chyby pri výstavbe a zmierňovaní jej dopadov, hoci to metodiky požadujú (European Communities 2002).
3.2. Prinajmenšom päť príkladov jasných chýb vo vstupoch (nezaradenie územia európskeho významu SKUEV0243 Orava medzi územia dotknuté zámerom, nezaradenie jedinečného komplexu biotopov 91E0* Vŕbovo-topoľové lužné lesy, 3130 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody, 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody a 6430 Brehové porasty deväťsilov v priestore projektovaného mosta Malá Fatra, nezaradenie biotopu 8210 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou na päte severných strání Kopy, nezaradenie druhu kolok vretenovitý Zingel streber a naopak zaradenie druhu podkovár veľký Rhinolophus ferrumequinum medzi druhy dotknuté zámerom) presvedčivo dokazuje, že Roth a kol. nezískali dostatočné ani objektívne údaje o všetkých predmetoch ochrany dotknutých zámerom. Ich hodnotenie je tak zjavne neúplné, nekonzistentné a nedostatočne zdôvodnené.
3.3. Prehliada ďalší dôležitý predmet ochrany — jaskyne a iné krasové javy nad lomom Kraľovany-Rieka na hranici územia európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra v trase povrchového variantu D1 resp. niekoľko desiatok m od nej (Piovarči 2009; http://aragonit9.blogspot.sk/2012/11/jaskyna-ludmila-v-lome-kralovany-2.html, http://aragonit9.blogspot.sk/2013/03/z-malej-fatry-zachrani-jaskyna-ludmila.html). Zvlášť jaskyňa Ľudmila (známa dĺžka vyše 200 m) je vďaka rozmanitosti a vyvinutosti sintrovej i kvapľovej výzdoby a eróznych i koróznych tvarov najreprezentatívnejšou ukážkou biotopu 8310 Nesprístupnené jaskynné útvary v ÚEV Malá Fatra, kde tvorí asi 7 % ich celkového rozsahu. Okrem toho hydrologicky i atmosféricky súvisí s okolitými podzemnými priestormi (zväčša nepreskúmanými), odkiaľ do nej presakuje guáno, indikujúce významné biotopy netopierov (zatiaľ zistený podkovár malý Rhinolophus hipposideros). Z vlastností a polohy jaskýň voči projektovanej trase D1 plynie veľká pravdepodobnosť významných negatívnych vplyvov diaľnice, konkrétne
i) priama trvalá strata biotopu 8310 jeho deštrukciou a/alebo nevratným narušením okolia rozsiahlymi a zložitými stavebnými prácami s veľkou stavebnou stopou (prístupové cesty, zárezy až 22—28 m hlboké, stabilizácia svahov, odvodnenie, injektáže a výplne puklín, pilótovanie, kotvenie, protierózne opatrenia, stavba ekoduktu atď.)
ii) zmeny vodného režimu, kvality vody, rozpúšťacích a depozičných procesov v tomto krehkom a zraniteľnom krasovom prostredí na zlomovej línii kryštalinika voči dolomitom a vápencom hronika (rozpukaným aj trhacími prácami v lome), kde by veľké zárezy, násypy a ostatné práce nenávratne prerušili akýkoľvek prívod vody zo Suchého potoka do jaskýň a/alebo odvodnili vrchné časti jaskyne Ľudmila
iii) strata biotopov netopierov a ich vyrušovanie.
Toto všetko dáva nielen ďalšie pádne dôkazy neúplnosti a nedostatočnosti naturového hodnotenia Rotha a kol., ale aj nedbajstva politikov a projektantov (Bekeč a kol. 2008—2012). Zaznávajú napr. veľké riziko kolapsu krasových dutín pri zakladaní stavby alebo hrozbu masívnych svahových deformácií. Tie sa tu začiatkom apríla 2013 náhle stali drsnou realitou (pozrite obr. 1 a 2).
Obr. 1. 7. apríl 2013, odlučná hrana čerstvého veľkého zosuvu na severnom okraji lomu Kraľovany-Rieka (DK) v dosahu trasy D1 Turany — Hubová.
Obr. 2. 7. apríl 2013, odlučné trhliny zosuvu.
3.4. Silno podhodnocuje aj významne negatívne vplyvy D1 na unikátny prioritný biotop európskeho významu 9180* Lipovo-javorové sutinové lesy na päte severných strání Kopy, kde Roth a kol. preukázateľne vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci. Na rozdiel od Botanickej záhrady UK (Topercer & Bernátová 2010, 2012, v tlači) nemajú zachytený jeho stav pred prípravnými prácami (nezistili tu napr. ani zmienený biotop 8210), ani jeho skutočné druhové zloženie a výmeru, ani skutočnú históriu disturbancií (napr. z máp uhorského vojenského mapovania, z ktorých by zistili, že už prinajmenej 170—180 rokov tam rastie les a nie to, čo tvrdia), ani mieru jeho biogeografickej a ekologickej jedinečnosti v Západných Karpatoch a i. Značnú časť biotopu už síce prípravnými prácami a ich dôsledkami zničili, no väčšina je vďaka ponechaným pňom a pôde s podrastom schopná prirodzenej obnovy za predpokladu, že nebude pokračovať výstavba tzv. povrchového variantu D1 Turany — Hubová. Inak dôjde k významnému negatívnemu vplyvu — k úplnému zničeniu celého nenahraditeľného biotopu, čím by sme o túto jedinečnú časť variability západokarpatských lipovo-javorových sutinových lesov nenávratne prišli.
3.5. Takisto podhodnocuje významne negatívne vplyvy na jadrové biotopy rysa a vlka v ÚEV Veľká Fatra a vplyvy na migračnú a rozptylovú spojitosť populácií všetkých tunajších veľkých šeliem, lebo Finďo a kol. (2012) i Roth a kol. (2012)
i) nemajú dostatočnú vzorku dát (pri medveďovi napr. len 4 telemetrované jedince)
ii) vinou päťročného oneskorenia už neskreslené dáta nemôžu získať ani za tých 750 000,- €, čo na takýto "pofunusový" monitoring ide vyplytvať NDS
iii) nadhodnocujú bariérový vplyv zvyškovej intenzity dopravy na ceste I/18 a ignorujú jej denné rozdelenie
iv) podhodnocujú bariérový vplyv D1 (o. i. 12,85 km nových plotov zužujúcich migračnú zónu faktorom 40—50) i železnice
v) ignorujú znefunkčnenie jediného dostatočne dimenzovaného ekoduktu rozsiahlou ťažbou štrku medzi Turanmi a Krpeľanmi, ktorej ani NDS, ani ministerstvá nevedia zabrániť
vi) navrhujú ekodukty aj v miestach bez významnejšej migrácie veľkých šeliem (Kraľoviansky meander)
vii) silno podhodnocujú fragmentačné vplyvy D1 a naliehavú potrebu bezcestných území prírody ("roadless areas" — Selva a kol. 2011)
viii) sú v konflikte záujmov, keďže ich platí NDS a Ing. S. Finďa a kol. aj NLC Zvolen, zaujaté v prospech výstavby (nielen) lesných ciest.
3.6. Podhodnocuje tiež významne negatívne vplyvy D1 na kľúčové úseky biotopov vydry riečnej Lutra lutra a hlavátky podunajskej Hucho hucho v ÚEV Váh a Orava. Roth a kol. nezohľadnili relevantné dostupné dáta (napr. Zontág 2006, in litt., Beleš 2012, Topercer ms.), nedostatočne vyhodnotili rozsah (tvorí ca 2 % z výmery ÚEV) a významnosť ničivých vplyvov zámeru i (ne)možnosť ich zmiernenia.
3.7. Podhodnocuje aj významne negatívne vplyvy veľkých epizodických disturbancií, spojených s výstavbou diaľnice (odstraňovanie vegetačného krytu, zariadenie staveniska, skrývky i skládky zeminy a iné zemné a dopravné práce) a súvisiaceho šírenia inváznych a expanzívnych druhov. V doteraz prevažne vlhkých a chladných komplexoch tunajších biotopov tieto disturbancie vytvárajú a zvýrazňujú mohutný kontrastný ekologický koridor pre šírenie sucha, tepla a cudzorodých organizmov v situácii meniacej sa klímy, meniacej sa konfigurácie zdrojových a prepadových biotopov pôvodných vz. nepôvodných druhov a nárastu intenzity nelineárnych zmien v ekosystémoch (Topercer 2012). V takýchto situáciach rýchlo rastú šance na vznik a bujnenie ekosystémových novotvarov (novel ecosystems) s nepredvídateľným správaním a potenciálom pre dlhodobé zosilňovanie a šírenie disturbancií do okolia (Mack & D'Antonio 1998, Crooks 2002, Williams & Jackson 2007, Hobbs a kol. 2009). Cez skrývky, skládky, odlesnené a inak narušené plochy sa z inváznych druhov takto rozširuje najmä pohánkovec japonský Fallopia japonica (v území má zvlášť silnú zdrojovú populáciu v okolí Kraľovian), ale i netýkavka žliazkatá Impatiens glandulifera a malokvetá I. parviflora, zlatobyľ obrovská Solidago gigantea i kanadská S. canadensis, slnečnica hľuznatá Helianthus tuberosus, hviezdnik ročný Stenactis annua, astra kopijovitolistá Aster lanceolatus, turanec kanadský Conyza canadensis, vodomor kanadský Elodea canadensis (Váh) a i. Jednotlivo sa šíri aj telekia ozdobná Telekia speciosa, hromadne silne expanzívne druhy pichliač roľný Cirsium arvense, vratič obyčajný Tanacetum vulgare, smlz kroviskový Calamagrostis epigejos, konopáč obyčajný Eupatorium cannabinum, paštrnák siaty Pastinaca sativa a vo Váhu stolístok klasnatý Myriophyllum spicatum. Ako je v prípade projektu D1 Turany — Hubová už bežnou praxou, ani monitoringom a manažmentom inváznych a expanzívnych druhov sa tu — v rozpore so zákonom a vyhláseniami politikov — nezaoberá nik.
3.8. Návrh monitoringu vplyvov výstavby a činnosti diaľnice D1 Turany — Hubová na biotu (z 15. júna 2012) ani zmierňujúce opatrenia v biotopoch a druhových populáciách v dotknutých lokalitách (Finďo a kol. 2012) nie sú dostatočne pripravené, ani účinne uskutočňované, ba z viacerých zásadných dôvodov nie sú ani uskutočniteľné. Predmet záujmu, ciele a dizajn monitoringu nie je stanovený jasne, presne a úplne, chýba aj vymedzenie 3 základných etáp monitoringu (najmä etapy pred zásahom), škál a rozsahu monitoringu, chýba vzorka referenčných lokalít a chýba i previazanie monitoringu so zmierňujúcimi a opravnými opatreniami. Celý návrh je nenapraviteľne oneskorený a vôbec nerieši organizačné, personálne a finančné otázky, hoci to metodiky vyžadujú (European Communities 2002). Keďže realizačné parametre zmierňujúcich opatrení sa môžu navrhovať a účinnosť zmierňujúcich opatrení vyhodnocovať len na základe poznania a porovnania s nejakým referenčným stavom z minulosti (stavom pred začatím prác), je jasné, že bez dostatočne presného poznania tohto stavu nie je možný ani účinný návrh, ani hodnotenie účinnosti opatrení (pozrite aj body 3.1. a 3.7.).
3.9. Nerieši realizovateľnosť zmierňujúcich opatrení a s čiastočnou výnimkou veľkých šeliem neposkytuje ani žiadne vedecké dôkazy o ich účinnosti (napr. odkazy na publikované vedecké/odborné práce, výsledky porovnateľných projektov, prípadových štúdií, monitorovacích schém a i.), čo priznávajú aj úradníci EK (Kocman in litt. 7. decembra 2012). Podľa použitej metodiky naturového hodnotenia (MŽP ČR 2007, s. 4 a i.) však zmierňujúce opatrenia "musí být zapracována do stanoviska EIA/SEA a je povinností je realizovat". Aby bolo možné ich realizovať, logicky najprv musia byť realizovateľné. Čiže naozaj nezávislí a zodpovední hodnotitelia by ich realizovateľnosť riešiť mali, ak chcú obstáť pri podrobnom vedeckom preskúmaní výsledkov hodnotenia a tak vyhovieť platným metodickým usmerneniam (European Communities 2000, s. 33; MŽP ČR 2007, princíp 5 na s. 6).
3.10. Nesie jasné znaky konfliktu záujmov. Hodnotenie Rotha a kol. (rovnako ako podobné hodnotenia pred nimi) bolo financované NDS, teda firmou ekonomicky aj politicky silno zainteresovanou na presadení povrchového variantu. To podľa všeobecne prijímaných kritérií (napr. http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/konfl.pdf) zavdáva celkom zjavnú materiálnu príčinu konfliktu záujmov nezávisle od toho, čo si o svojej (ne)závislosti myslia alebo vyhlasujú hodnotitelia či ich zamestnávateľ (NDS).
3.11. Záznam z druhého verejného prerokovania tzv. dodatočného dobrovoľného hodnotenia vplyvov projektu D1 Turany — Hubová na územia sústavy Natura 2000 z 19. novembra 2012 v Kraľovanoch (vyhotovený NDS, a. s. Bratislava) je v mnohých ohľadoch chybný až zmanipulovaný, a to najmenej dvomi spôsobmi:
i) obsahuje viaceré výroky, ktoré na rokovaní neodzneli (napr. mne pripísaný výrok, že stanovisko k PR Rojkovské rašelinisko podporilo "25 tisíc pracovníkov v Európe aj zo sveta" — s. 18)
ii) neobsahuje viaceré výroky resp. zásahy, ktoré skutočne odzneli resp. boli vykonané, napr. zásah M. Jánošíka (hovorca NDS vedúci rokovanie), keď ma pri vystúpení prerušil a zabránil mi predniesť všetky pripravené argumenty s odvolaním sa na nedostatok času.
4. Z obdobia posledných 20—30 rokov existuje dostatok publikovaných i nepublikovaných poznatkov (okrem Správy o hodnotení EIA napr. Topercer a kol. 1993, Bernátová a kol. 2006, Kliment a kol. 2008, Topercer a kol. 2009, Snopko & Pokrivčák 2010), ktoré presvedčivo dokladajú, že variant B1 s tunelom Korbeľka by mal významne menšie negatívne vplyvy na predmety ochrany a celistvosť dotknutých území Natura 2000 ako povrchový variant. Zatiaľ čo ten by sa dotkol až šiestich naturových území, tunelový variant iba troch. A priamo dokonca len dvoch — SKUEV0238 Veľká Fatra a SKUEV0253 Váh — oboch navyše vo významne menšom rozsahu ako povrchový variant.
5. Ignorovanie týchto skutočností príkro protirečí prísľubu eurokomisára Janeza Potočnika, ktorý dal na stretnutí so zástupcami environmentálnych mimovládnych organizácií na MŽP SR v januári 2012, že EK bude trvať na tom, aby SR nezaujato posúdila aj tunelový variant.
6. Neprijateľné sú aj postoje časti EK, že ide v prvom rade o problém Slovenska. Popierajú totiž fakt, že súdržná európska ekologická sieť je v prvom rade záujmom Európskych spoločenstiev a že sústava Natura 2000 chráni v prvom rade európske, nielen národné či lokálne hodnoty.
7. Slovenskí politici sa zasekli v bludnom kruhu. Hoci sú dávno známe všestranne lepšie varianty D1, oni už deviaty rok agresívne pretláčajú ten najspornejší v čoraz smiešnejšej snahe o údajné "urýchlenie výstavby" diaľnice a o kýžené (aspoň marketingové) "víťazstvo" nad oponentami.
8. Miestne samosprávy a obyvateľov vydierajú vyhláseniami, že nasilu presadzovaný povrchový variant treba urýchlene realizovať a práce na akýchkoľvek iných variantoch by znamenali nežiaduce zdržanie celého zámeru. Ani náznakom však nepriznajú, že
i) dopravne značne kritickejší neďaleký úsek D1 Lietavská Lúčka — Dubná Skala mešká značne dlhšie a nie z dôvodov ochrany prírody
ii) pôvodne vybratý tunelový variant mohli stavať už dávno a bezkonfliktne
iii) dokonca ešte aj teraz sú lehoty výstavby tunelového a povrchového variantu porovnateľne dlhé a potenciálne rovnaké, keďže povrchový variant potrebuje nové posúdenie EIA a nové územné i stavebné konanie.
9. Štátom i Európskou úniou platená PR kampaň v prospech povrchového variantu je pohoršujúca. Nielen neoprávneným použitím verejných zdrojov, ale aj chabým obsahom, ktorý nemôže zakryť, že propaguje odborne nezvládnutý zámer neobhájený v štandardnej demokratickej diskusii.
10. Prehliada sa skutočnosť, že ochrana prírody nie je jediným argumentom proti nasilu presadzovanému povrchovému variantu. Osobitne geotechnické riziká (veľký kraľoviansky a menší rojkovský zosuv, lom Kraľovany-Rieka s tektonickými i ťažbovými poruchami, čerstvými veľkými svahovými deformáciami a zvlášť významnými krasovými javmi zakladajúcimi vážne riziká pre výstavbu — a "veselé" vyhliadky na dojenie daňovníkov), ohrozenie hodnôt krajiny (jedinečná štruktúra a ráz hornovážskej tiesňavovej krajiny), jej percepcie, možností dlhodobo udržateľného polyfunkčného využívania jej ekosystémových služieb, narušenie environmentálnej hygieny, hrozby pre bezpečnosť dopravy (ročne viac ako tri mesiace bez priameho slnečného svetla na päte severných svahov Kopy, drsná horská klíma tiesňavy, riziko častej silnej námrazy a súvisiacich nehôd) a podobné riziká sa tupo podhodnocujú až ignorujú.
11. Slovenské i európske úrady zostávajú slepé k zásadnému faktu, že oba tunelové varianty sú najmenej o 3 km kratšie a podľa smerodajných expertíz aj významne lacnejšie. Celkové nadobúdacie náklady tunelových variantov vychádzajú oproti povrchovému variantu o ca 200 miliónov eur nižšie (505—611 vz. 700—820 miliónov €, Snopko a kol. 2012), pričom južný tunelový variant núka navyše strategickú možnosť vybudovať integrovaný dopravný koridor združujúci diaľnicu a pripravovanú rýchlostnú železnicu. Tunelové varianty by priniesli aj dlhodobé významné úspory bežných nákladov, ako je spotreba pohonných látok (priemerne o 7 650—10 100 l/deň), prevádzkové náklady vozidiel (priemerne o 24 500,- až 32 400,- €/deň) a časové náklady cestujúcich. Stavať povrchový variant by tak v tejto dlhodobo kritickej ekonomickej situácii znamenalo vandalsky plytvať verejnými financiami EÚ aj SR.
12. Hlavný podiel viny na súčasnom stave nesú obe kľúčové ministerstvá i vláda SR ako celok. MDVRR SR preto, lebo neodborne a spôsobom "za každú cenu" presadzovalo a presadzuje variant proti prírode a krajine i proti ľudom (násilné vyvlastňovanie a pod.). MŽP SR neodpustiteľne rezignovalo na svoju povinnosť obhajovať prírodné, krajinné a environmentálne hodnoty a poprelo výsledky riadneho procesu EIA i svoje vlastné záverečné stanovisko, ktoré odporučilo tunelový variant. Obe ministerstvá i vláda však stále majú priestor i čas na zmenu variantu. Naliehavo ich o to žiadam.
Ešte predtým si však dovoľujem požiadať Európsku komisiu o prehodnotenie jej postoja k tzv. dodatočnému dobrovoľnému naturovému hodnoteniu (Roth a kol. 2012) na základe predložených argumentov. Inak za všetko, čo sa v súvise s D1 stane Rojkovskému rašelinisku, sutinovým lesom pod Kopou, jaskyni Ľudmila, jadrovým biotopom medveďa, rysa, vydry, hlavátky a ďalším "mírně negativně" ovplyvneným predmetom ochrany 6 dotknutých území Natura 2000, bude okrem p. konzultanta Rotha, p. ministrov Počiateka a Žigu, p. štátneho tajomníka Holáka, p. riaditeľky sekcie Žilákovej, p. riaditeľa sekcie Rybaniča, p. generálneho riaditeľa NDS Gajdoša, p. investičnej riaditeľky Chomovej a dalších niesť zodpovednosť aj p. komisár Potočnik a jeho podriadení.
Literatúra:
Bekeč I. a kol. 2008—2012: Diaľnica D1 Turany — Hubová. Dokumentácia k stavebnému povoleniu. Objekty: teleso diaľnice, mosty, ekodukt, tunel Rojkov, rekultivácie dočasne zabratých plôch, vegetačné úpravy diaľnice D1, vegetačné úpravy križovatky Kraľovany, zhrnutie preventívnych a zmierňujúcich opatrení, monitoring vplyvu stavby na životné prostredie (celková situácia stavby 1 : 10 000, situácie objektov a technické správy). Ms. [Projekt stavby; depon. in: Dopravoprojekt, a. s., Bratislava].
Beleš P. 2012: Vyčíslenie hodnoty ichtyofauny rybárskeho revíru č. 3-5230-6-3 Váh — Krpeľany a stanovenie náhrady za vzniknuté škody, ktorá bude slúžiť užívateľovi rybárskych revírov na kompenzáciu vzniknutých strát v dôsledku obmedzenia rybárskeho hospodárenia. 29 s., ms. [Znalecký posudok 5/2012; depon. in: Slovenský rybársky zväz — Rada, Žilina].
Bernátová D., Kliment J., Topercer J. Obuch J. & Kučera P. 2006: Aktuálne poznatky o rozšírení a stave populácií niektorých prírodoochranne významných taxónov cievnatých rastlín, machorastov a chár v Turčianskej kotline. Ochr. Prír., Banská Bystrica, 25: 50—96.
Crooks J. A. 2002: Characterizing ecosystem-level consequences of biological invasions: the role of ecosystem engineers. Oikos 97: 153—166.
European Communities 2000: Managing Natura 2000 Sites. The provisions of Article 6 of the 'Habitats' Directive 92/43/CEE. Office for Official Publications of the European Communities, Luxembourg, 73 s.
European Communities 2002: Assessment of plans and projects significantly affecting Natura 2000 sites. Methodological guidance on the provisions of Article 6(3) and (4) of the Habitats Directive 92/43/EEC. Office for Official Publications of the European Communities, Luxembourg, 81 s.
Finďo S., Skuban M., Gramblička M., Guoth J., Bekeč I., Holásková A., Okuliarová D. & Chomová V. 2012: Technické opatrenia na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 na územia Natura 2000. Diaľnica D1 Turany — Hubová. 16 s., ms. [Správa; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava].
Hobbs R. J., Higgs E. & Harris J. A. 2009: Novel ecosystems: implications for conservation and restoration. Trends Ecol. Evol. 24/11: 599—605.
Kliment J., Lisická E., Šoltés R., Bernátová D., Dítě D., Janišová M., Jarolímek I., Kochjarová J., Kubinská A., Kučera P., Mišíková K., Obuch J., Pišút I., Topercer J., Uhlířová J. & Zaliberová M. 2008: Príroda Veľkej Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastliny. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava, 408 s.
Mack M. C. & D'Antonio C. M. 1998: Impacts of biological invasions on disturbance regimes. Trends Ecol. Evol. 13/5: 195—198.
MŽP ČR 2007: Metodika hodnocení významnosti vlivů při posuzování podle § 45i zákona č. 114/1992 Sb. o ochraně přírody a krajiny ve znění pozdějších předpisů. Věstník Ministerstva životního prostředí XVII/11: 1—23.
Piovarči E. 2009: Nový prelomový objav v Malej Fatre — jaskyňa Ľudmila v Šútovskom lome. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti 1/2009: 64—68.
Roth P., Volf O., Chvojková E., Hummel J. & Dušek J. 2012: Dálnice D1, úsek Turany — Hubová. Hodnocení vlivů na lokality soustavy Natura 2000. 111 s. + 5 príloh, ms. [Hodnotenie; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava].
Roth P., Volf O., Chvojková E. & Hummel J. 2012: Dálnice D1, úsek Turany — Hubová. Hodnocení dodatečných technických opatření na zmírnění vlivu dálnice D1 na území soustavy Natura 2000. 19 s., ms. [Hodnotenie; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava].
Selva N., Kreft S., Kati V., Schluck M., Jonsson B.-G., Mihok B., Okarma H. & Ibisch P. L. 2011: Roadless and low-traffic areas as conservation targets in Europe. Environm. Manage. 48/5: 865—877; doi: 10.1007/s00267-011-9751-z.
Snopko J. & Pokrivčák P. 2010: Diaľnica D1 Turany — Hubová. Technicko-ekonomická štúdia. 49 s. + prílohy, ms. [Štúdia; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava].
Topercer J. 2012: Problémy veľkých dopravných projektov na príklade živočíchov, území Natura 2000 a diaľnice D1 Turany — Hubová. In: Kubovčík V. & Stašiov S. (eds) Zborník príspevkov z vedeckého kongresu "Zoológia 2012"/18. Feriancove dni, Vydavateľstvo TU, Zvolen, s. 174—176. Dostupné na internete: http://conferences.ukf.sk/public/conferences/6/dokumenty/Kubovcik_et_Stasiov__Zoologia_2012_zbornik.pdf.
Topercer J. & Bernátová D. 2010: Biotopy, druhy a vplyvy diaľnice D1 Turany — Hubová na ne. 17 s., ms. [Prezentácia; depon. in: Botanická záhrada UK, Blatnica].
Topercer J. & Bernátová D. 2012: Stanovisko k hodnoteniu vplyvov diaľnice D1 Turany — Hubová na lokality sústavy Natura 2000. 22 s., ms. [Stanovisko; depon. in: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava].
Topercer J. & Bernátová D. v tlači: Ničivé vplyvy na vegetáciu PR Rojkovské rašelinisko, PR Močiar a severných strání Kopy. Naturae Tutela, 14 s.
Topercer J., Jasík M., Dítě D., Bernátová D. & Ridzoň J. 2009: Významnosť vplyvov navrhovanej diaľnice D1 Turany — Hubová na druhy, biotopy, územia sústavy Natura 2000 a krajinu. 19 s., ms. Dostupné na internete: http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=142&level=1&x=3229.
Topercer J., Mederly P., Kartusek V., Halada Ľ. & Krautschneider J. 1993: Regionálny územný systém ekologickej stability krajiny. Okres Martin. 114 s. + prílohy, ms. [Projekt; depon. in: Obvodný úrad životného prostredia, Martin].
Williams J. W. & Jackson S. T. 2007: Novel climates, no-analog communities and ecological surprises. Front. Ecol. Environm. 5/9: 475—482.
Zontág M. 2006: Zhodnotenie súčasného stavu ichtyofauny horného Váhu v úseku plánovaného využitia hydroenergetického potenciálu na hornom Váhu od Liskovej po VD Krpeľany výstavbou MVE. Ms. [Odborný posudok; depon. in: Slovenský rybársky zväz — Rada, Žilina].
