Keď 17. a 18. júna 2009 médiá ako TV Markíza a denníky Sme, Pravda a Korzár prišli so správami o priaznivých výsledkoch biologického výskumu v neťaženom polome v NPR Tichá dolina (TANAP), Ing. P. Líškovi s Ing. J. Pitoňákom zo Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici odišla trpezlivosť. Keďže tie správy čerpali aj z môjho výskumu v Tichej a keďže Štátnym lesom TANAPu na ňom prekážalo o. i. to, že som s nimi o vykonávaní tohto ‑ podľa nich ‑ zoologického výskumu neuzavrel dohodu podľa § 56, ods. 2 Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej "zákon o OPaK"), požiadali listom z 23. júna 2009 č. G/2009/0276 Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej "SIŽP") v Košiciach o vyšetrenie tohto údajného priestupku podľa § 92, ods. 1 citovaného zákona.
SIŽP ‑ Inšpektorát ochrany prírody a krajiny v Košiciach listom z 26. júna 2009 č. 7033-21389/55/2009/Ves odstúpil podnet Obvodnému úradu životného prostredia v Poprade. Ten zistil, že som výskum v NPR Tichá dolina vykonával na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave z 31. júla 2007 č. 7990/2007-2.1 dz/5 (právoplatné od 20. augusta 2007, platné do 31. decembra 2009). MŽP SR ním udelilo výnimku a zároveň súhlas podľa § 56, ods. 1 zákona o OPaK pre pracovníkov Botanickej záhrady Univerzity Komenského, pracovisko v Blatnici (ďalej "BZUK v Blatnici") s vykonávaním výskumu smrečín na území NP Veľká Fatra, NAPANT, PIENAP, TANAP a ďalších NP a CHKO. Pretože BZUK v Blatnici si splnila aj povinnosť podľa § 56, ods. 3 zákona o OPaK, teda vopred oznámila začatie a ukončenie výskumu príslušným orgánom ochrany prírody (KÚŽP v Prešove a KÚŽP v Žiline), ObÚŽP v Poprade nenašiel v podnete ŠL TANAPu žiadny dôvod na začatie konania o priestupku a podľa § 66, ods. 2, písm. a) zákona o priestupkoch vec odložil.
Zato na ŠL TANAPu ju neodložili ani náhodou. V mene Ing. P. Líšku na nej tentoraz popracoval Ing. M. Šturcel a listom zo 7. októbra 2009 žiadali pokračovať vo veci z dôvodov, že v citovanom rozhodnutí MŽP SR z 31. júla 2007 ani v dohode o spolupráci medzi BZUK a ŠL TANAPu sa nenachádza moje meno a že som vraj zverejnil výsledky zoologického výskumu, ktorý nie je v predmete citovaného rozhodnutia MŽP SR.
Na tento podnet ObÚŽP v Poprade začal konanie vo veci priestupku proti zákonu o OPaK, ktorého som sa mal dopustiť tým, že som vykonával zoologický výskum v NPR Tichá dolina bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny a bez písomnej dohody so správcom dotknutých pozemkov. Ako obvinený som mal právo vyjadriť sa k tomu, čo sa mi kládlo za vinu a uplatniť ďalšie práva obvineného. Urobil som to jednak na ústnom prerokovaní 11. novembra 2009 na ObÚŽP v Poprade (do zápisnice z 12. novembra 2009 som upresnil čas, priestor a spôsob vykonávania výskumu) a jednak v podrobnom písomnom vysvetlení z 27. novembra 2009, ktorého jadro tu odcitujem:
"2. Výskum som vykonával na základe rozhodnutia MŽP SR zo dňa 31. júla 2007 č. 7990/2007-2.1 dz/5 (pozrite list Mgr. P. Kučeru zo dňa 22. septembra 2009). Toto rozhodnutie v časti B vymedzuje predmet výskumu ako "smrečiny Veľkej Fatry a priľahlých pohorí" (vrátane Tatier) a nikde ho explicitne nezužuje len na výskum rastlinnej zložky smrečín. Problematika výskumu smrečín i iných lesov sa totiž minimálne od čias Watta (1947) a Zlatníka (1959, 1975) nechápe resp. nemusí chápať len ako výskum rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) a ani len ako výskum štruktúry spoločenstiev. Nezávisle od názoru ŠL TANAPu sa môže chápať ‑ a v tomto prípade sa aj chápe ‑ širšie a celostne, t. j. ekosystémovo a biogeograficky, so zameraním nielen na štruktúry (lesné typy, asociácie či iné podobné jednotky), ale aj na ich pôvod, vývoj a procesy, ktorými sú tieto štruktúry vytvárané a na ktoré sa populácie i spoločenstvá rastlín adaptujú. Viaceré z týchto procesov sú spúšťané človekom (napr. odlesňovanie, ťažba, umelá obnova, pastva alebo jej zanechávanie) i inými živočíchmi, či už bezstavovcami (za všetky asi stačí zmieniť pôvodného lykožrúta smrekového), alebo stavovcami, ako sú veľké kopytníky (za všetky asi stačí zmieniť nepôvodného jeleňa a jeho vplyvy na prirodzenú i umelú obnovu lesa), drobné zemné cicavce a vtáky, či už hmyzožravé (napr. ďubník trojprstý a jeho vplyvy na populácie podkôrnikov) alebo všežravé, plodo- či semenožravé (napr. orešnica perlavá a jej vplyv na rozptyl limby, sojka a jej vplyv na rozptyl buka, drozdy a ich vplyv na rozptyl jarabiny, zemolezu, ríbezlí a i., krivonos a čížik a ich vplyvy na rozptyl smreka). Bez skúmania týchto vplyvov a ich nositeľov by neobstál žiadny komplexnejší výskum smrečín ani iných lesných ekosystémov.
3. Okrem uvedených dôvodov na zahrnutie živočíchov do výskumu smrečín ma k ich štúdiu v NPR Tichá dolina viedol aj zámer komplexnejšie posúdiť biogeografický, ekologický, prírodoochranný a lesnícky význam disturbancií (najmä veterná smršť s podkôrnikmi) a ich (ne)manažmentu pre tunajšie ekosystémy a nepredpojato o tom informovať verejnosť i rozhodovacie a výkonné orgány.
4. To, že môj výskum nebol zoologický ‑ ani výlučne a ani prevažne ‑ dokazuje aj fakt, že popri vtákoch (51 druhov) som v Tichej doline vzorkoval aj najmenej 64 vegetačných a iných biotopových premenných, ako sú pokryvnosti poschodia stromov, krov a bylín, počty druhov a výšky stromov a krov, podiely dominantných druhov rastlín v jednotlivých poschodiach, podiel typov jednotlivých ekologicky významných biotopov a i. (pozrite dátový formulár MS Excel zaslaný na ObÚŽP v Poprade elektronickou poštou dňa 12. novembra 2009).
5. Môj výskum bol neinvazívny. V prvom rade som pri ňom neopúšťal vyznačený turistický chodník čiže dolinovú cestu. Mal som na to okrem etických (nevyrušovať živočíchy ani ostatnú prírodu a nevyvolávať zbytočné konflikty s vlastníkmi, užívateľmi a štátnymi orgánmi) aj dobré metodické dôvody, lebo použité metódy bodového a pásového transektu (Verner 1985, Janda & Řepa 1986) výslovne vyžadujú neopúšťať pri vzorkovaní os transektu, ktorú tvoril turistický chodník. Takisto som nezbieral žiadne rastliny ani iné prírodniny, nechytal ani nekrúžkoval vtáky, nevyhľadával ich hniezda, nestimuloval ich pomocou prehrávania zvukových záznamov ani nijakým iným spôsobom nezasahoval do ich životných cyklov ani do biotopov. Hodnoty vegetačných a biotopových premenných som takisto odhadoval len vizuálne z turistického chodníka s občasnou pomocou fotoaparátu. Keďže kolegovia z BZUK v Blatnici vedia, že robím práve takýto neinvazívny výskum, nežiadali pre mňa MŽP SR o udelenie výnimky z ustanovení § 35 zákona o OPaK (ochrana živočíchov), ale iba pre seba z ustanovení § 34 (ochrana rastlín), a preto sa výnimka z ustanovení § 35 neobjavila ani v citovanom rozhodnutí MŽP SR.
6. Na výskume v NPR Tichá dolina podľa citovaného rozhodnutia MŽP SR som sa zúčastnil ako sprievodná osoba, ktorá je zároveň osobou oprávnenou na výskum v zmysle príslušných predpisov, čo potvrdzuje aj list RNDr. D. Bernátovej, CSc., vedúcej pracoviska BZUK v Blatnici zo dňa 26. novembra 2009."
Tento list RNDr. D. Bernátovej, CSc., doručený na ObÚŽP v Poprade, osvedčuje, že ako vedecký pracovník BZUK v Blatnici sa časťou svojej kapacity (ako konzultant i terénny spolupracovník) podieľam na výskume súvisiacom s vypracovaním dizertačnej práce "Smrečiny Veľkej Fatry a priľahlých pohorí", na ktorý vydalo súhlas MŽP SR rozhodnutím zo dňa 31. júla 2007 č. 7990/2007-2.1 dz/5. Dosvedčuje tiež, že zameranie môjho výskumu je ekologické (nie zoologické) a že na výskume v NPR Tichá dolina podľa citovaného rozhodnutia MŽP SR som sa zúčastnil ako sprievodná osoba, oprávnená na výskum v zmysle príslušných predpisov.
Na základe mojej výpovede z 11. novembra 2009, písomného vysvetlenia z 27. novembra 2009 a všetkých ostatných dokumentov v priestupkovom spise dospel ObÚŽP v Poprade k záveru, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, a preto rozhodnutím zo 14. decembra 2009 č. 2009/01402/15-VE/18 konanie zastavil.
Toľko fakty, tak už len hodnotiaci úsudok na záver. Ak Štátnym lesom TANAPu stojí za to takými pofidérnymi patrónami strieľať na jedného pešiaka, čo párkrát za rok ticho prejde po turistickom chodníku v Tichej, zapíše si pritom nejaké vtáčiky a rastlinky a čosi o tom kdesi napíše, potom už musia byť v riadnej argumentačnej a manažérskej mizérii ‑ vari skoro v takej, ako slovenská štátna ochrana prírody od roku 2006. Ostatne máločo o tom hovorí výrečnejšie ako ich ostatný pokus zas a znova pretláčať fixnú ideu tzv. fytosanitárnych zásahov v Tichej. Tentoraz zapojili páky na premazanom MŽP SR a tlačia tým viac, čím viac je protiargumentov (o. i. na blogoch Sme). Nech mi páni odpustia, ale pre takýto druh pretláčania nemám ani po novom (jazykovom zákone) vhodnejší výraz ako "arsewrestling". A prvou časťou toho slova nemyslím len prostriedky a spôsoby, akými to robia, ale hlavne smer, kam to vedie.
Literatúra
Janda J. & Řepa P., 1986: Metody kvantitativního výzkumu v ornitologii. SZN, Praha, 160 pp.
Verner J., 1985: Assessment of counting techniques. In: Johnston R. F. (ed.): Current Ornithology, Vol. 2. Plenum Publishing Corporation, New York, pp. 247-302.
Watt A. S., 1947: Pattern and process in the plant community. J. Ecol. 35: 1-22.
Zlatník A., 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. Spisy Vědecké laboratoře biocenologie a typologie lesa LF VSŽ v Brně, č. 3, Brno, 195 pp.
Zlatník A., 1975: Ekologie krajiny a geobiocenologie. TIS a VSŽ, Brno, 172 pp.
