Po prvé, perspektív (=hierarchických úrovní) slobody ľudí je asi viac. Asi toľko a takých významných, ako je rozvrstvená ľudská identita. Nad slobodou jedinca tak v niektorých situáciach môže stáť napr. sloboda jeho rodiny, sloboda obce (polis), regiónu, národa, súvercov, dokonca i súdruhov/súdružiek z jednej triedy:) (Prípadne môžu byť tie úrovne či rozmery slobody celkom iné a usporiadané celkom ináč, možných kombinácií sú kilá.) Po druhé, na každej slobode je asi najzaujímavejšie — alebo "prevádzkovo" najdôležitejšie — to, odkiaľ až pokiaľ siaha. Čiže jej hranice, medze, obmedzenia. (Ďalšia pocta hraniciam a tlmené che-che quiddam in pectore:). Hranice nesú o. i. zásadnú informáciu o povahe a obsahu slobody tam vnútri. Bez hraníc je sloboda bezmedzná (=svojvôľa) a beztvará. Až hranice dávajú slobode tvar, dovoľujú ju rozoznať, zorientovať a pohybovať sa v nej. Nakladať — operovať s ňou, a skladať ju do čoraz zložitejších kontinentálnych a globálnych skladačiek. A skladať z nej účty.
Uznávam, toto tu o hraniciach asi neznie tak skvele znele ako tie Jerryho Bruckheimera & spol. oódy na slobody z hollywoodskych luhov & hájov. Ale tuším o to viac to platí — a o to viac sa platí, ak sa už nejakú tú päťročnicu tvárime, že to neplatí. Ako nám bude asi ešte nejakú tú päťročnicu pomerne citeľne ukazovať naša milá kríza Líza — samozrejme čisto finančná a hospodárska a ani trošku nesúvisiaca s naším chápaním a uplatňovaním="užívaním si" slobody:/.
Takže keď nabudúce uvidíte niekde vo výšinách Yellowstonu — alebo Tatier — tak štýlovo "free" kolotať nejakého erbového vtáka z rodu orliak — alebo orol — a začnete snívať nejaký "orlí sen o slobode:)", myslite pls aj na to, že ten veľký dravý vták má niekde aj niečo ako hniezdo (ktoré si btw nijak zvlášť nebráni:), okolo neho nejaký nie neobmedzený domovský okrsok, v tele nejaké nie neobmedzené rezervy energie, v mozgu nejaké nie neobmedzené kapacity vnímania, pamäti, pudov, učenia sa ... a hrču iných podedených i naordinovaných ne-slobôd. (No ničmenej stále aj nie málo "stupňov voľnosti", aby som upozornil na takého Sira Ronalda Aylmera Fishera a skrze neho na jeden z pomerne nehollywoodskych — no možno o to zaujímavejších — druhov slobody.)