Hrobár Vavro a H(r)obit na h(r)obitove (hrab si hrob pod hrabom)
Posledný pr(a)vý h(r)obit nemal čo robiť. Na dobu určitú=do určitej doby kŕmil dobytok (OK, bravy & kravy). Však nech spravil čo spravil, nebolo dosť trávy ani inej stravy, malý odbyt, veľký prirodzený úbytok. Za zbytok grošov vybavil si preto h(r)obit trvalý pobyt na h(r)obitove v Mošov-, späť, v Mochovciach, chýrnych osvieteným chovom oviec. Oh yes! Obýval nebývalý výdobytok - dvojnápravový nedobytný príves tretej nápravnovýchovnej grupy UPC. Grupu dotváral Vavro, hrobár, a jeho Nastena, šteňa hravé ako po nebohom. Na Nastene ešte v období sucha sedávala mucha Alfons. Pravidelne keď h(r)obit pral, do prívesu sa hrobár Vavro dobíjal a dobíjal si, beťár, baterky v tranzistore. Ktoré si v tranze vzápätí vkladal do tabatierky, zapaľoval ich a napaľoval Nastenu, lebo jej pripaľoval zablchavené vlhké chlpy. Tí chlapi! Raz, zas riadne napratý, vraví Vavro Nastene, načrtávajúc čerta na stenu: "Kop len, kop! Rob si hrob! Kap len, skap! Hrob si hrab! Vlastnou labou, tu pod hrabom!" Hravé šteňa poslušne hlásiac postupne podhrabalo hrab, ten zrazu urobil chrap! zvíril prach, ach, stená dobre praštená Nastena v hrobe pod hrabom. A na Nastenu zasa zasadla muha. A spi. Jedna lepše jak druha http://www.youtube.com/watch?v=2L5zzaRFW_U&NR=1
