Národnú prírodnúrezerváciu Jánošíkova kolkáreň zriadila Komisia SNR pre školstvo a kultúrurozhodnutím z 21. augusta 1964 č. 30 v podhrebeňových poloháchmasívu Malej Smrekovice (1485 m n. m.) a jej severnéhohrebeňa na výmere 46.81 ha.Túto výmeru rozšírilo uznesenie Rady ONV v Liptovskom Mikulášiz 8. apríla 1988 a podľa vyhlášky MŽP SR č. 83 z 20.marca 1993 predstavuje 243.37 ha,všetko v 5. stupni ochranypodľa zákona č. 543/2002 Z. z. Hlavný predmet ochrany NPR tvorí komplex pôvodných lesných fytocenóz pralesovitéhocharakteru, patriacich k typu biotopu európskeho významu Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové(9410). V rokoch 2002 - 2007 jej časť zasiahli vetrové smršte a následne gradácia podkôrnikov. Celkový objemdreva dotknutého týmito disturbanciami sa podľa listu Lesov SR, š. p., OZLiptovský Hrádok z 31. októbra 2007 č. 1929/250/2007 odhadoval na ca 850 m3s požiadavkou vyťažiť asi 150 m3, ktorú v listez 21. októbra 2008 č. 13128/2008-210 zvýšili o 1250 m3.
Pri posudzovaní stavuzachovania NPR, predvídaní jej ďalšieho vývoja a plánovaní manažmentupovažujem za dôležité najmä tieto argumenty:
1. Veterné smršte,návaly snehu a podobné udalosti niesú ekologické katastrofy, ale výrazne nižšia trieda prírodných disturbancií.Dopadajú na prírodné systémy s rádovomenšou intenzitou, v menšom rozsahu a síce tiežzriedkavo, no na rozdiel od katastrof s dostatočnoufrekvenciou na to, aby mohli opakovane prispievať k selekčným tlakom nauvažované druhy organizmov (Begona kol. 1996, Pickett & White1985; tu hlavne na dlhoveké stromy) a vyvolávať ich adaptívne odpovede. Keď sa po čase takásmršť na „miesto činu" vracia, nachádza tam populácie, ktoré si ešte „genetickypamätajú" jej selekčné pôsobenie na ich predkov (pokiaľ ich samozrejme niektomedzičasom nezlikvidoval) a môžu naň dávať už „správnejšie"odpovede - teda vydržať viac resp.utrpieť menej ako oni. Aj lesné ekosystémy v NPRJánošíkova kolkáreň v ostatných rokoch postihol práve tento nekatastrofický a v evolučnomzmysle skôr „rozpamätávací" druh ujmy, ktorý s určitosťou neznamená zánik predmetu ochranyNPR ako celku anižiadnej jeho zložky.
2. Organizmy vrátane drevín sú zvyčajne najlepšie adaptované na také režimy disturbancií, zaakých sa vyvinuli (Bergerona kol. 1999, Spies & Turner1999). Historické, klimatologické i ekologické dáta zo stredoeurópskychpohorí (napr. Jeník 1961, Ložek 1973) hovoria jasne, že dotunajších prirodzených disturbančných režimov najmenej po celý postglaciál patria aj silné vetry a narušenia s nimispojené (veľké nahromadenia snehu, polomy lesa, následnépremnoženia konzumentov a i.), ktoré tisíce rokov spoluzodpovedajú za (priaznivý) stav a vývoj miestnychpopulácií, spoločenstiev a ekosystémov. Naproti tomu doprirodzených disturbančných režimov nemožnozahrnúť lesnícke zásahy, keďže adaptácie kľúčových lesných organizmov stihli za týchpár stoviek rokov ovplyvniť len nevýznamne.
3. Ekosystémy (ajlesné) ako dynamické nerovnovážnesystémy nesmiernej a neredukovateľnej zložitosti sav značnej miere vyvíjajú chaotickyaž stochasticky a ukazujú preto aj značnúcitlivosť na počiatočné podmienky. To značí, že už malé odchýlky od prirodzených pomerovna počiatku obnovného cyklu (napr. odstráneniečo i len malej časti mŕtveho dreva) môžu vyvolať veľké zmeny v dlhodobom vývoji, funkciacha odolnosti lesa (Topercer2006). A práve silné selekčnétlaky prírodných disturbancií typu vetrovej smršte súčiniteľmi, schopnými veľkopriestorovo a účinne „nastaviť" prirodzené počiatočné podmienky pre vývojlesa od začiatku nového cyklu sekundárnej sukcesiea zároveň „zahladiť" stopy poprípadných predchádzajúcich ľudských zásahoch, či dokonca upraviť veľkosť areálu a rozšírenie niektorýchdruhov (napr. smreka)udržateľnejším resp. prírode bližšímsmerom. Preto ani v tomto zmysle polomy a podkôrnikyv NPR Jánošíkova kolkáreň nie sú pohromou ani škodou, ale naopak príležitosťou na sprírodnenie, čiže zlepšenie stavutunajšieho ekosystému jeho vlastnýmisilami. Zasiahnuté časti tohto prirodzene nerovnovážneho ekosystému sa teraz lendostali o niečo ďalej od termodynamickej i ekologickej rovnováhya potrebujú primerane dlhší čas(dlhšiu reorganizačnú fázu - Bormann& Likens 1979), kým sa z chaotickej disipatívnej štruktúry„hnedého" lesa začne sám od sebavynárať (staro)nový poriadok evolučne zdatnejšieho „zeleného" lesa.Nadpriemerne zdatnýa reálne (nielen potenciálne)odolný je však už i tenexistujúci les v NPR. Dosvedčujú to o. i. plošne obmedzené vplyvy vetrai podkôrnikov (okolo 12 % z výmeryNPR), a to navzdory exponovaným podhrebeňovým polohám s náveternouZSZ orientáciou a navzdory silenedávnych disturbancií.
4. Ak smrštea podkôrniky narušujú kontinuituplnenia funkcií lesa (hlavnú to métu lesného hospodárstva -Stolina 1999), tak iba v niektorých ohľadoch, ale zďaleka nieúplne a od základu. Ani smršť, ani podkôrniky nemenia ekosystémovú podstatu -aj po ich úderoch les ostáva lesom, lenv inom vývojovom štádiu. Napriek „spustošenému" vzhľadu satoto štádium zjavne drží v medziach reziliencie ekosystému a uchováva si veľa zo spôsobilosti plniť funkcie lesa.Zvlášť pri porovnaní s obvyklou holorubnoualternatívou vynikne štruktúrnei funkčne dlhodobo priaznivejší stav neťažených polomova „podkôrničích plôch", ktorý spoluvytvárajú tietopodstatné činitele:
plôškovitý (patchy) dopad smršte i žeru podkôrnikova výsledná mozaikaotvorených plôch, ležiacich i odolnejšíchstojacich jedincov a skupín stromov, krov aj mladýchstromčekov z náletu ako základúspešnejšej prirodzenej obnovy a stabilnejšej štruktúrys väčšou vekovoui priestorovou rozmanitosťou (porovnajte Fischer 1992, Korpeľ 1997, Gutowski a kol. 2004)
menší pokles hrubej primárnejproduktivity (HPP) ekosystému
malý export biomasya živín von z ekosystému
pomalšia oxidáciaa biologický rozklad organických látok na povrchu i v pôde
významné zväčšenie podielumŕtveho dreva, ktorého rozkladom sa udržuje pomer oxidácia/HPP> 1 po desaťročia pri úmerne pomalšom vzraste dostupnostiživín (Spurr & Barnes1973, Bormann & Likens1979).
Na druhej strane novšieštúdie o dopadoch tzv. „záchrannejťažby dreva" (salvage logging) na plochách s polomami,premnoženiami hmyzu, požiarmi a pod. (Foster& Orwig 2006, Hutto2006, Lindenmayer & Noss2006, Schmiegelow a kol.2006) dokladajú, že takáto ťažba môže narušiťalebo zničiť biologické dedičstvá (napr. zlomy, vývraty,tlejúce kmene, pne a ich bohatú biotu), zmeniť vzácne postdisturbančnéstanovištia, ovplyvňovať populáciedruhov, meniť zloženiespoločenstiev, brániťprirodzenej obnove vegetácie, uľahčovať kolonizáciu inváznymi druhmi, meniť vlastnostipôd a zásoby pôdnych živín, zvyšovaťeróziu pôdy, meniť hydrologické režimy a vodné ekosystémya meniť vzorce (patterns) rozmanitosti krajiny. Celkovo vzaté, dôsledkom takejtoťažby dreva býva narušenie štruktúrnejzložitosti (komplexity) stanovíšť, narušenie ekosystémových procesov a funkcií,ako aj zmeny v populáciachtypických druhov a v zložení spoločenstiev. Tieto nepriaznivé zmenyby s najväčšou pravdepodobnosťou (a s rôznou rýchlosťou) nastaliaj po prípadných zásahoch do polomov a ohnísk podkôrnikov v NPRJánošíkova kolkáreň.
5. Záver o kontinuite plnenia funkcií lesaa kontinuite predmetu ochrany NPRJánošíkova kolkáreň podporujú aj poznatky geobiocenologickej školy prof. A. Zlatníka(Zlatník 1956, 1959, 1975) a slovenskej geobotanickej školy (Michalko a kol. 1986). Smerodajnáje v prvom rade Zlatníkovadefinícia typu geobiocénu čiže lesného typu (uznávaná všetkými slovenskými lesníkmi)ako súboru typu geobiocenózy prírodnej a všetkých od neho vývojovopochádzajúcich a do rôzneho stupňa a rôznym spôsobom zmenenýchgeobiocenóz vrátane všetkých ichvývojových štádií (t. j. vrátane štádií rozpadovýcha počiatočných), ďalej Zlatníkovo zdôvodnenie určujúcej úlohy trvalých podmienok stanovišťavo vývoji geobiocenóz a Magicovo (Magic1986) zistenie špecifickej vývojovej zákonitosti - cyklickej zámeny smreka a jarabiny vtáčejv spoločenstvách horských smrečín. Z týchto poznatkovvyplýva, že ani plochy s mŕtvym drevom, ani porasty s prevahoujarabiny vtáčej na plochách s polomami, premnoženiami hmyzu a pod. nie sú osobitným typom spoločenstva/biotopu,ale len vývojovým štádiom viacerýchtypov horských smrečín. Vznikli prírodnými disturbanciami in situ, čiže už z definície nemôže ísť o umelo vytvorený/zmenenýgeobiocenoid, ani o nejakúneprirodzenú alebo prírode vzdialenú geobiocenózu. Čiže akov Jánošíkovej kolkárni, tak aj na Fabovej holi, v Nízkych i voVysokých Tatrách ide o prírodeblízke vývojové štádium tohoistého typu biotopu zo skupiny horských smrečín - skupiny,ktorá tvorí aj hlavný predmet ochranyv NPR Jánošíkova kolkáreň.
O nezmenenom type biotopu svedčí ajfakt, že v prípade polomu či namnoženia podkôrnikov nejde o zmenu trvalých ekologických podmienok.Tie sa významnejšie menia zásahmi ako odvodnenie,zmena chemizmu pôdy(napr. vápnením -porovnajte Hruška & Cienciala2001) alebo zmena tvárnosti terénua celistvosti pôdneho krytu (napr. výstavbou lesných ciest). Zmenyspôsobené smršťou a podkôrnikmi sú lendočasné a dotýkajú sa hlavne synúzie drevín, ale zďaleka nie celého biotopu či ekosystému.Preň majú väčší význam zmenyv kvalite pôdneho prostredia, v zložení pôdnych organizmov,povrchového humusu, semennej banky, v intenzite vegetatívnej obnovy a inéčinitele (pozrite bod 4). Štádium s mŕtvym drevom a jarabinou neznačí zničenie ani poškodenie čizhoršenie stavu biotopu horských smrečín, naopak, značí prirodzenejší proces ich obnovy soselekčnými tlakmi nasmerovanými v prospech:
dlhovekých klimaxových ekotypovsmreka(zatiaľ čo na vyťažených plochách sa presadia hlavne krátkovekéa nestabilné skoršie sukcesné ekotypy)
využívania najprirodzenejšieho substrátu pre obnovu smreka - mŕtveho dreva
zvýšenia heterogenity (plôškovitosti) a tým ajväčšej statickej i dynamickejstability vznikajúceho poschodia drevín.
Obr.1 Juhovýchodná časť NPR Jánošíkova kolkáreň pod Malou Smrekovicou
6. Silnú podporu prezáver o kontinuite predmetuochrany NPR Jánošíkova kolkáreň a o priaznivom stave jej zachovaniaposkytujú zvlášť konkrétne fakty.Podľa aktuálnych vlastných údajov (2007 - 2008) nechýba ani na plochách polomova žeru podkôrnikov v NPR žiadnyz pôvodných diagnostických druhov rastlín biotopu európskeho významu Ls9.1Smrekové lesy čučoriedkové. Ani smrek Picea abies a jarabina vtáčia Sorbus aucuparia v poschodí stromova krov, ani metluška krivolaká Avenellaflexuosa, smlz trsťovníkovitý Calamagrostisarundinacea, s. chĺpkatý C. villosa,papraď rozložená Dryopteris dilatata,podbelica alpínska Homogyne alpina,chvostník jedľovitý Huperzia selago,chlpaňa lesná Luzula sylvatica,kyslička obyčajná Oxalis acetosella,soldanelka karpatská Soldanella carpaticaLR:nt, čučoriedka Vaccinium myrtillusa brusnica V. vitis-idaeav poschodí bylín sa rozšírením,početnosťou ani spôsobom rozptyluvýznamnejšie nelíšia od prirodzeného stavu. Naviac k nim podľazistení kolegov (Bernátová & Kučerams.) pristupujú ďalšie charakteristickéa/lebo ohrozené či vzácne druhy horských (smrekových) lesov,ako papraď ostnatá Dryopteris carthusiana,plavúň pučivý Lycopodium annotinumLR:nt, objímavka obyčajná Streptopusamplexifolius LR:nt a sedmokvietok európsky Trientalis europaea LR:nt (kategórieohrozenosti podľa Balážaa kol. 2001). Úbytky počtu živýchi súvisiace prírastky počtuodumretých jedincov smreka v stromovom poschodí sú iba lokálne, zostávajú v rámci prirodzenej premenlivostia úspešne ich kompenzuje prírastokprirodzenej obnovy. Proces dokumentuje tabuľka 1, zhŕňajúca dátao hustote prirodzeného zmladenia smreka (len odrastené jedince vysoké1 m a viac), počte dospelých živých i dospelých odumretýchsmrekov (stojacich) z 15 vzorkovacích plôch 20 × 20 m (400 m2),rozmiestnených schematickým výberom v najpostihnutejšejsevernej časti NPR a vzorkovaných 5. decembra 2008.
Tab. 1 Sumárnaštatistika počtov mladých, dospelých živých a dospelých odumretýchjedincov smreka na polome v NPR Jánošíkova kolkáreň [počty jedincov na 0.04 ha]
jedince | priemer | medián | stredná chybapriemeru | min | max | variačné rozpätie | medzikvartilovérozpätie |
mladé > 1 m | 24 | 21 | 3.6 | 10 | 62 | 52 | 13 |
dospeléživé | 1 | 1 | 0.3 | 3 | 3 | 2 | |
dospeléodumreté | 5 | 5 | 0.7 | 1 | 11 | 10 | 3 |
V prepočte teda stredné hodnoty hustôt (medián± medzikvartilové rozpätie) dosahujú 525 ± 325 mladých, 25 dospelých živýcha 125 ± 75 dospelých odumretých stojacich jedincov smreka na 1 ha plochy polomu.Popri dostatočnej hustotevidno na polome aj značnú vekovúa výškovú diferenciáciu zmladenia (namerané rozpätie výšok0.3 - 6 m), ktorého časť pochádzaešte spred smršte. Vitalitazmladenia je veľmi dobrá,zistená úmrtnosť činí len 0.6 % a porovnateľnemalé sa ukazuje i poškodzovanie jeleňmi, zrejme (aj) ako dôsledokpriaznivého ochranného účinku polomu (Topercer2007). Veľká premenlivosť hustôtzmladenia v priestore na škále stoviek m2 vypovedáo jeho výraznej plôškovitostis pomerne jemným „zrnom",čiže o štruktúrne priaznivých „štartovacíchpodmienkach" pre následnýporast. K veľkejrozmanitosti (mikro)stanovíšť prispieva tiež:
premenlivosť v rozloženímŕtveho dreva - nielen stojaceho (pozrite variačné rozpätie v tabuľke1), ale aj ležiaceho,a to v množstvezodpovedajúcom produktivite ekosystému smrečiny v danom vekua daných ekologických podmienkach, intenzite doterajších disturbancií,stanovištným nárokom kľúčových druhov organizmov (smrek, šelmy, hlucháň,ďatľovité, hmyz v dreve, huby, pôdne organizmy ...)i kapacitám pôdotvorných procesov, takže hovoriť o „priveľkom množstve" mŕtvehodreva je nepodložené
prítomnosť prirodzeného zmladenia iných druhov stromov(okrem početnej jarabiny vtáčej Sorbusaucuparia aj vtrúsený buk Fagussylvatica, jedľa Abiesalba a javor horský Acerpseudoplatanus), naznačujúca ďalší smer prirodzeného vývoja ekosystému odsmrečín (nie práve najpôvodnejších) ku karpatským horským bukojedľosmrečinám.
Obr.2 Polom, dospelé odumreté a mladé živé smreky v severnej časti NPR
Podľa početnosti šišiekmožno plodnosť (preslovenských lesníkov: fruktifikáciu:)smreka v NPR v ostatných 2 rokoch odhadnúť ako strednú. Vzhľadom na dlhšie cykly semenných rokova tým aj zriedkavejšie epizódyprirodzenej obnovy v týchto polohách bude na spoľahlivejšízáver potrebný dlhší časový raddát (10 - 12 rokov), ktorý zjavne nemajú k dispozícii ani Lesy SR,š. p., ani ich súdny znalec (Kulich2007). Na dôvažok veľmi nesúdne a neznalecky prehliadajú skutočnosť, že:
rozptylové vzdialenosti (dispersal distances) semenasmreka sa pri veľkej energii reliéfu a silných vetroch na hrebeňochvysokých pohorí bežne pohybujú v rozsahu stoviek metrov od materského porastu(pozrite napr. modelovú plochu nad Rovňami v závere Gaderskej doliny)
vďaka tomu môže semenný „dážď" smreka z okolitých porastovv dostatočnej hustote a celoplošne „zadažďovať" aj rádovo stohektárové polomové plochy bez ohľadu na to, či priamo na nich nejaképlodiace stromy zostali alebo nie.
O účinnosti týchto procesov rozptylunapokon svedčí aj vyššie opísaná početnosťa stav zmladenia.
Mierne zvýšenú početnosťinváznych resp. expanzívnych druhovrastlín (napr. smlzu kroviskového Calamagrostisepigejos a konopáča Eupatoriumcannabinum) registrujem mimopolomu a mimo NPR,hlavne v smeroch od plôchťažbových zásahov a lesnýchciest, z ktorých a pozdĺž ktorých sa expanzívne druhy a iné rušivé vplyvynajintenzívnejšie šíria. Na plochách polomov a podkôrnikovsom tu okrem vývratov a suchýchstromov žiadne významnejšie stopy po disturbanciach nenašiel.Naproti tomu plochy dotknuté ťažboua cestami vykazujú znaky narušenia lokálneho vodného režimu (najmä pokles mieryzasakovania a nárast mierypovrchového odtoku), s tým spojených pôdnodeštrukčných procesov (najmävzrast intenzity vodnej erózie),zextrémnenia mikroklímy,zrýchlenej mineralizáciepovrchového humusu, vyplavovania živín a i.
Na populáciacha spoločenstvách živočíchovv NPR takisto nebadať príznakyzhoršeného stavu zachovania ani zníženej funkčnosti ich stanovíšť. Aj na polome a podkôrničích plocháchsa v medziach obvyklých pre veľkofatranské horské lesy (Topercer 1989, Šálek & Šmilauer 1993, Saniga 1995) hýbe nielen aktuálne rozšíreniea početnosť dominantných druhov(z vtákov pinka Fringilla coelebs,červienka Erithacus rubecula,sýkorka uhliarka Parus ater,králik zlatohlavý Regulus regulus,vrchárka modrá Prunella modularis,sýkorka chochlatá Parus cristatus,s. čiernohlavá P. montanus,kôrovník dlhoprstý Certhia familiaris,z cicavcov ryšavka žltohrdlá Apodemusflavicollis, hrdziak Clethrionomysglareolus, líška Vulpes vulpes,jeleň Cervus elaphus), ale ajdruhov typických, vzácnych, ohrozenýcha inak významných, ako sú:
stromoví špecialisti (veverica Sciurus vulgaris LR:lc, kuna Martes martes DD)
špecialisti na horské lesy (kolohrivec Turdus torquatus LR:lc), zrelé smrečiny (krivonos Loxia curvirostra, čížik Carduelis spinus) a podkôrniky (ďubník trojprstý Picoides tridactylus)
citlivé charakteristické druhy: hlucháň Tetrao urogallus VU (najaktuálnejší údaj:5. decembra 2008 zistené 2 jedince, z toho 1 saukrýval priamo v nevyťaženom polome v severnej časti NPR -obr. 3), jariabok Bonasa bonasiaLR:nt (najaktuálnejší údaj: 5. decembra 2008 zistený 1 jedinecv juhovýchodnej časti NPR), pôtik kapcavý Aegolius funereus NE, vlk Canis lupus LR:nt (najaktuálnejší údaj:5. decembra 2008 zistené 4 jedince na love v NPR vrátanečastí s nevyťaženým drevom - obr. 4).
Obr.3 Stopy hlucháňa v polome v NPR
Už aj tieto poznatky stačia na doloženie prítomnosti úplnej väčšinytypických druhov smrečinových biotopov v NPR v životaschopných miestnych populáciacha funkčných/priaznivýchstanovištiach a tým i na vyvrátenie tvrdení v listochLesov SR, š. p. z 25. januára 2008 č. 184/100/250/2008a z 21. októbra 2008 č. 13128/2008-210 i v znaleckomposudku prof. Kulicha č. 43/2007 o údajnom zániku predmetu ochranyNPR, o poškodení biotopu európskeho významu Ls9.1 či biotopu chránenéhohlucháňa a pod.
Obr.4 Stopy vlkov v polome v NPR
7. Odhady poškodenia smreka žerom podkôrnikov(najmä lykožrúta smrekového Ips typographusa l. lesklého Pityogeneschalcographus) si v citovaných listoch Lesov SR, š. p. protirečiaa okrem toho ich aj nadhodnocujúa dezinterpretujú. Kým v liste z 25. januára2008 č. 184/100/250/2008 na s. 1 píšu o poškodení ca 30 % lesných biotopov NPR,z odhadu k 15. októbru 2008 (príloha listu z 21. októbra 2008č. 13128/2008-210) vyplýva poškodenie len necelých 7 % celkovej zásoby (2100 m3z 30120 m3). Podľa mojich odhadov z konca roka 2008je aj tých 7 % vychýlených nahor(podobne ako odhady objemu aktívnych chrobačiarov i odhady jehomedziročného nárastu) a skutočnéhodnoty najpravdepodobnejšie spadajú do intervalu 2 - 5 % lesov NPR. Znamená to malú mieru poškodeniaa osvedčuje platnosť záveru o veľkejodolnosti lesných ekosystémov NPR. Oporu tomuto záveruposkytujú aj nasledovné okolnosti:
pre lesy mimoNPR vychádzajú miery poškodenia i hustoty podkôrnikovväčšie, v čomsa zhodujúvýsledky monitoringu stavu podkôrneho hmyzu vykonávanéhoŠOP SR - Správou NP Veľká Fatra (Demovič2007) s mojimi odhadmi a čo nevyvracajú ani Lesy SR, š. p.
Lesy SR, š. p. aj súdny znalecvynášajú všeobecné súdy, ale niekonkrétne fakty, ktoré by podporili vôbec nie samozrejmý predpoklad o šírenípodkôrnikov z rezervácie do okolitých lesov(porovnajte Wermelinger2004), zvlášť keď:
dátaz 2 rokov monitoringu indikujú niečo iné (počty podkôrnikov v lapačoch vnútria na okraji NPR neboli väčšieako mimo NPR resp. v mnohých prípadoch stúpali so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od NPR -Demovič 2007)
väčšie riziko poškodenia priľahlých výnosových lesov podľa všetkého nesúvisí len s emigráciou podkôrnikovz NPR, lebo smršte oslabili aj priľahlé porasty a týmich urobili náchylnejšie na napadnutie a simultánny vznik vlastných podkôrničíchpopulácií (porovnajte Wermelinger2004)
hoci medzi polomami a následnými premnoženiami podkôrneho hmyzu existuje tesný priamy vzťah (Wermelinger 2004), úmrtnosť stromov po žerepodkôrnikov v lesoch s intenzívnymi zásahmi (ruby, lapáky) nebola významne nižšia ako v lesoch bezzásahu (Grodzkia kol. 2006) a zásahyzvýšili príťažlivosť lesných okrajov pre podkôrniky
dva rôzne manažmentové prístupy dávajú dva rôznevýsledky: zhluky mŕtvych stromovv prežívajúcich porastoch nemanažovaných zón vz. zhluky prežívajúcich stromov na holorubochmanažovaných zón, kde sa vyrúbaná plocha takmer rovnácelej napadnutej ploche nemanažovaných zón (Grodzki a kol. 2006)
lykožrút smrekový i lesklý vyvíja selekčnétlaky v prvom rade na smrek,čím prirodzene uvoľňuje niku preostatné druhy stromov (buk, javor horský, jedľa)a spolupôsobí tak o. i. v smere zlepšenia drevinového zloženia NPRa zhoršenia budúcichpodmienok pre seba nielen znižovaním dostupnosti, ale i atraktivity hostiteľskýchstromov a ich náchylnosti nanapadnutie vďaka predátorom, parazitoidom a prchavýmlátkam nehostiteľských stromov rušiacim feromónovú komunikáciu podkôrnikov(Byers a kol. 1998, Wermelinger 2004).
Aj pri predvídaní budúceho vývoja poškodeniaLesy SR, š. p. a súdny znalec nekonkretizujú a nadhodnocujú (ako že„... dôjde k ďalšiemu enormnému nárastu ..."), podceňujúc resp. neberúc do úvahy zákonitosti populačnej dynamikya rozptylu podkôrnikov (5 - 7-ročné gradačné cykly - Sauvard 2004, Grodzki a kol. 2006) a ich riadiace faktory. Ráta sa k nimnajmä náchylnosť vz. obranné mechanizmy stromov (hrúbkakôry, produkcia živice, lokálne i systemické zmeny fyziológie po nálete), teplota a iné poveternostné vplyvy, dostupnosť živín a vody prestromy, orientáciaa vek porastov (Wermelinger 2004), účinnosť bariérferomónových lapačov (Grodzki a kol.2006) a i. Predovšetkým všakzaznávajú dva kľúčové princípy:
lykožrút smrekový i iné podkôrnikypredstavujú prirodzenúa podstatnú zložku všetkých lesných ekosystémov s účasťou smrekaa dôležitý činiteľ prírodnéhovýberu v nich (porovnajte Bibelriether a kol. 1995, Heurich a kol. 2001, Wermelinger 2004)
NPR Jánošíkova kolkáreň a iné NPR v 5. stupni ochranymajú prvoradé poslanie chrániťprírodné ekosystémy a biodiverzitu vrátane procesov juudržiavajúcich, ku ktorým - na rozdiel od podkôrnikov -zásahy lesníkov nepatria.
8. Totiž: nie prírodné procesy, ale hlavne lesnícke a iné ľudské zásahy do prírody súexperiment. A nie len tak nejaký, ale veľmi prenikavý, rozsiahly, dlhotrvajúci, pritom nie práve sústavne založený a zacielený,silno manipulatívnya kumulatívny. Abysa v takomto experimente vôbec dalo vyznať a dlhodobejšie pokračovať,vyvinuli sa na jeho vedenie lesníckevedy. Akokoľvek nepatria medzi vedy základné, ale manažmentovo orientované, ak chcú zostať vedami, musia rešpektovať aspoň základy vedeckej metodológie.Hlavne tú hlavnú, že žiadny poriadnykomparatívny experiment sa nezaobíde bez dostatočne veľkej a reprezentatívnej vzorkykontrolných plôch (control group, Campbell & Stanley 1963), ktoré sa z akýchkoľvek lesohospodárskych experimentov -zásahov vyjmú a pred nimi ochránia,aby bolo možné:
získať obraz o veľkosti a rozdelení prirodzenej náhodnejpremenlivosti ekosystémov
neskreslene, spoľahlivoa s dostatočnou silou testovaťodpovede experimentami ovplyvnené vz. neovplyvnené,z nich usudzovať na významnosťzásahov a veľkosťich účinkov
vyvodzovať z analýz platné závery a prijímať informované rozhodnutia.
Práve prísne chránené rezerváciev 5. stupni ochrany majú slúžiť o. i. ako takéto kontrolné plochy, práve v tompodľa mňa spočíva ich nezastupiteľnáfunkcia, obsiahnutá v pojme „výskumný objekt pre potrebu lesného hospodárstva".Bez takýchto plôch zostane lesné hospodárstvo i lesnícke vedy slabozraké, a to do tej miery,do akej nevidia/nechcú vidieť celúnáhodnú variabilitu prírody a ona ich zas a znova dobehne a „oplieska". Zostanú vedami, ktoré síceexperiment vedú, ale nevediadosť dobre odkiaľ, kam a kade.
V nadväznosti nauvedené argumenty si dovoľujem predložiť tieto návrhy:
1. Výnimku na spracovanie podkôrnikmi napadnutýchstromov ani na inézásahy v NPR Jánošíkova kolkáreň odporúčam nepovoliť. Radím tiež nijako nemeniť stupeň ochrany, výmeru ani inéparametre NPR, pretože stabilitahraníc bezzásahovej zóny a dodržaný bezzásahový režim v nej je najdôležitejšou podmienkou jej funkčnosti(porovnajte Bishop a kol.2004). Za prípustné považujem len účinnejšie zásahy proti podkôrnemu hmyzuv tých častiach hospodárskych lesov mimoNPR, ktoré ešte môžu komunikovať s rezerváciou.
2. Na upresnenie stavupredmetu ochrany a trendov jeho vývoja v NPR odporúčam uskutočniťokrem prebiehajúceho monitoringu stavu podkôrneho hmyzu aspoň dvojročný biologický výskum(botanický, zoologický, mikrobiologický, ekologický) s manažmentovo orientovanými výstupmi.
Na záver by som chcel odmietnuť vyvolávanie rôznych „vojnových" náladokolo tohto i podobných prípadov (ako je PR Fabova hoľa a výroky typu„sme vo vojne s lykožrútom", „žijeme v Drážďanoch" a pod.),a to práve ústami tých lesníkov, čo ekológom a environmentalistomvyčítajú „emocionálnu" argumentáciu. Zároveň si dovoľujem vyjadriť vieru, žetakéto nálady a nimi vytvárané tlaky neovplyvnia rozhodovanie príslušného KÚŽP, ktoré bude nepredpojaté a postavené na najlepšíchdostupných vecných argumentoch.
Výberový slovníček
Disipatívnaštruktúra (dissipativestructure, Prigogine & Stengers1984) - štruktúra natoľko vzdialená od termodynamickej rovnováhy, že sav nej môže disipatívnymi procesmi (deje so stratami, odpadmi a pod.)meniť chaos na poriadok, čiže na nový dynamický stav alebo nové správaniesystému (často komplexnejšie ako to staré).
Disturbancia(disturbance) - pôvodne(Rykiel 1985) akákoľvek príčina,ktorej dôsledkom je perturbácia (t. j. nejaká odchýlka od hlavnéhosmeru selekcie). Pickett & White(1985) to zúžili na akúkoľvek relatívne diskrétnu udalosť v priestorea čase, ktorá narušuje (disrupts) štruktúru ekosystému, spoločenstva alebopopulácie a mení zdroje, substrát alebo fyzikálne prostredie. Pre jazykovočistotnejších slovenských užívateľov som navrhol (Topercer 2001) miesto tej disturbancie výraz „rušivý činiteľ(faktor)" a miesto perturbácie zas buď „narušenie" alebo „porucha".
Dynamikaplôšok (patch dynamics, Pickett & White1985) - chápanie spoločenstva ako mozaiky plôšok (patches), vnútriktorých pôsobia abiotické disturbancie a biotické vzťahy (kompetícia,predácia, spásanie ...).
Ekotyp ‑ vnútrodruhová skupinajedincov s charakteristickými ekologickými nárokmi a životnýmprejavom.
Fytocenóza - spoločenstvo rastlín (primárnychproducentov).
Geobiocenóza(biogeocenóza) - ekosystém v jazyku A. Zlatníka (V. N. Sukačeva).
Gradácia - súhrn všetkých prejavov populačnejdynamiky druhu od počiatočnej minimálnej početnosti cez jej vzrast až pomaximum (masové premnoženie) a následný pokles späť k minimálnympočtom (latencii).
Parazitoid - hmyz, ktorého larva sa vyvíjav tele hmyzieho hostiteľa (zriedka pavúka či kôrovca) a hoci muspočiatku príliš neubližuje, nakoniec ho svojím žerom zabije ešte pred jehozakuklením alebo počas neho.
Postglaciál(holocén, recent) - poľadová doba, geologická epocha ostatných zhruba 10 000 rokov.
Reziliencia - dynamická stabilita alebo rýchlosť,s akou sa spoločenstvo po narušení vracia na predošlú vývojovú dráhu.
Stanovište(habitat, biotop, ekotop ...) - miesto aleboprostredie, kde žije daný živý systém (mikroorganizmus, rastlina, živočích,jeho populácia, spoločenstvo ...). Úplna väčšina ekológov nenachádza dôvodrozlišovať stanovište, habitat, biotop, ekotop a všelijaké iné -topy.Všelijaké pokusy robiť medzi nimi rozdiely sa napriek svojej väčšej-menšejduchaplnosti ukazujú ako viac-menej zmysluprázdne. Ostávajú však rázovitousúčasťou niektorých menšinových ekologických kultúr, najmä (stredo)európskej.
Sukcesia - nesezónny, smerovanýa spojitý postup (vzorec) osídľovania a opúšťania územia populáciamiorganizmov. Proces prebieha od počiatočných (iniciálnych) cez skoršiea neskoršie štádiá až po predpokladané konečné štádiá umožnené súčasnouklímou (klimaxy).
Synúzia -pôvodne (Gams 1918) poschodie/vrstva jednéhodruhu alebo jednej životnej formy (lišajníky, machy, byliny, kríčky,kry ...) v spoločenstve, neskôr (Zlatník1976) akákoľvek ekologicky jednotná časť spoločenstva. V modernej ekológiitomu, myslím, najlepšie zodpovedá pojem plôšky (patch) a plôškovitostistanovíšť (habitat patchiness) v rámci dynamiky plôšok (patch dynamics).
Vzorec (pattern) - špecifickýrozpoznateľný spôsob, akým je niečo usporiadané resp. akým sa niečo deje.T. j. akákoľvek nenáhodnosť, štrukturovanosť, pravidelnosť,zákonitosť, proste to, po čom vedci & vedkyne túžia:)
Výberová knižnička
BalážD., Marhold K. & Urban P. (eds) 2001: Červený zoznam rastlín a živočíchovSlovenska. Ochr. Prír. 20 (Suppl.), 160 s.
BegonM., Harper J. L. & Townsend C. R. 1996: Ecology. Individuals,Populations and Communities. 3rd ed. Blackwell Science, Oxford,1076 s.
BergeronY., Harvey B., Leduc A. & Gauthier S. 1999: Forest managementguidelines based on natural disturbance dynamics: stand- and forest-levelconsiderations. For. Chron. 75: 49-54.
BishopK., Dudley N., Phillips A. & StoltonS. 2004: Speaking a Common Language. The Uses and Performanceof the IUCN System of Management Categories for Protected Areas. CardiffUniversity, IUCN & UNEP, Gland, 192 s.
BormannF. H. & Likens G. E. 1979: Pattern and Process in a ForestedEcosystem. Springer-Verlag, New York, 258 s.
CampbellD. T. & Stanley J. C. 1963: Experimental and quasi-experimental designs forresearch. Rand McNally & Co., Chicago, 93 s.
FischerA. 1992: Long termvegetation development in Bavarian Mountain Forest ecosystems following naturaldestruction. Plant Ecol. 103: 93-104.
FosterD. R. & Orwig D. A. 2006: Preemptive and salvage harvesting of NewEngland forests: when doing nothing is a viable alternative. Conserv.Biol. 20: 959-970.
GrodzkiW., Jakuš R., Lajzová E., Sitková Z., MaczkaT. & Škvarenina J. 2006: Effects of intensive versus no management strategies duringan outbreak of the bark beetle Ipstypographus (L.) (Col.: Curculionidae, Scolytinae) in the Tatra Mtsin Poland and Slovakia. Ann. For. Sci. 63: 55-61.
GutowskiJ. M., Bobiec A., Pawlaczyk P. & ZubK. 2004: Drugie życie drzewa. WWF Polska, Warszawa-Hajnówka,245 s.
HeurichM., Reinelt A. & FahseL. 2001: Waldentwicklung imBergwald nach Windwurf und Borkenkäferbefall. National park Bayerischer Wald,Grafenau, 187 s.
HruškaJ. & Cienciala E. (eds) 2001: Dlouhodobá acidifikacea nutriční degradace lesních půd ‑ limitující faktor současnéholesnictví. MŽP ČR, Praha, 160 s.
HuttoR. L. 2006: Toward meaningful snag-management guidelines for postfiresalvage logging in North American conifer forests. Conserv. Biol. 20: 984-993.
JeníkJ. 1961: Alpinskávegetace Krkonoš, Králického Sněžníku a Hrubého Jeseníku. Teorieanemo-orografických systémů. Nakladatelství ČSAV, Praha, 421 s.
KorpeľŠ. 1997:Zvláštnosti maloplošných podrastových a výberných porastových typovv prirodzených smrekových lesoch Tatranského národného parku. Štúdieo Tatranskom národnom parku 3 (36): 83-112.
LindemayerD. B. & Noss R. F. 2006: Salvage logging, ecosystem processes, andbiodiversity conservation. Conserv. Biol. 20: 949-958.
LožekV. 1973: Příroda večtvrtohorách. Academia, Praha, 372 s.
Magic D. 1986: 6.2.30 Smrekové lesyvysokobylinné Athyrio-Piceetalia Hadač 1962. S. 118-122 in: Michalko J., Berta J. & Magic D.,Geobotanická mapa ČSSR, Slovenská socialistická republika, textová časť. Veda,Bratislava, 168 s.
MichalkoJ., Berta J. & Magic D. 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistickárepublika. Veda, Bratislava, 168 s., 12 máp.
PerryD. A. 1995:Forest Ecosystems. John Hopkins Univ. Press, Baltimore, 672 s.
Pickett S. T. A. & WhiteP. S. (eds) 1985: TheEcology of Natural Disturbance and Patch Dynamics. Academic Press, Orlando,472 s.
PrigogineI. & Stengers I. 1984: Order Out of Chaos. Man's New Dialogue with Nature. BantamBooks, New York, 349 s.
Rykiel,E. J., Jr. 1985:Towards a definition of ecological disturbance. Austral. J. Ecol. 10:361-365.
SchmiegelowF. K. A., Stepinsky D. P., StambaughC. A. & Koivula M. 2006: Reconciling salvage logging in boreal forestswith a natural-disturbance management model. Conserv. Biol. 20: 971-983.
SpurrS. H. & Barnes B. V. 1973: Forest Ecology. Ronald Press, New York,571 s.
StolinaM. 1999: Ochranaprírody, národný park - lesníci a ekológovia. In: Koreň M. (ed.) Päťdesiat rokovstarostlivosti o lesy TANAP-u. Zborník z konferencie 16. - 18.júna 1999 vo Vysokých Tatrách. Štátne lesy TANAP-u, Tatranská Lomnica,s. 59-61.
ŠálekM. & Šmilauer P. 1993: Analýza ornitocenóz centrální části Velké Fatry. Sylvia 29:21-29.
TopercerJ. 1989:Ornitocenózy Štátnej prírodnej rezervácie Skalná Alpa. Ochr. Prír. 10: 271-287.
TopercerJ. 2007: Posúdenievplyvu prípadného odstránenia vetrového polomu z 19. novembra 2004 naekosystémy Tichej a Kôprovej doliny (TANAP). 13 s., ms. [stanoviskopre MŽP SR z 13. februára 2007; dostupné na internete: http://www.changenet.sk/?section=doc&x=261801].
Wermelinger B. 2004: Ecology and management ofthe spruce bark beetle Ips typographus ‑a review of recent research. For. Ecol. Manage. 202: 67-82.
Zlatník A. 1956: Nástin lesnické typologie na biocenologickémzákladě a rozlišení československých lesů podle skupin lesních typů. In: Polanský B. (ed.): Pěstování lesů.3. díl. SZN, Praha, s. 317-401.
Zlatník A. 1959: Přehled slovenských lesů podle skupinlesních typů. Spisy Vědecké laboratoře biocenologie a typologie lesaLF VSŽ v Brně, č. 3, Brno, 195 s.
Zlatník A. 1975: Ekologie krajiny a geobiocenologie.TIS a VSŽ, Brno, 172 s.
