Uprostred apríla 2007 vykonali Štátne lesy TANAP-u ťažbový zásah do vetrového polomu v NPR Tichá dolina. Na podnety, ohlasujúce porušovanie podmienok ochrany druhov a biotopov pri tomto zásahu, reagovala kontrolou Slovenská inšpekcia životného prostredia ‑ Inšpektorát životného prostredia Žilina. V jeho zázname o kontrole zo 4. júla 2007 č. 5357-21344/75/2007 (doručenom listom z 13. júla 2007 č. 5357-22537/75/2007/Hul) som iba z pohľadu zoológa našiel viacero vážnych chýb. Ich stručný rozbor by mohol pomôcť KÚŽP v Prešove pri rozhodovaní o aktuálnej žiadosti ŠL TANAP-u.
0. Zoológia i biológia ochrany živočíchov sú vedy s dlhou históriou a široko rozpracovaným metodickým aparátom, prispôsobeným nesmiernej premenlivosti, ťažkej zistiteľnosti a ešte ťažšej predvídateľnosti životných prejavov živočíchov. Bez pochopenia a osvojenia si metodických postupov týchto vied (aspoň ich základov) preto nie je možný nielenže výskum základný, ale ani aplikované prieskumy na účely ochrany prírody či posudzovania vplyvov na životné prostredie.
1. Jednorazové návštevy (tzv. miestne obhliadky) inšpektorov a iných úradníkov neznalých týchto metodických postupov, uskutočnené naviac mimo obdobia hlavnej dennej i sezónnej aktivity väčšiny druhov, sú podľa všetkých metodických smerníc (pre vtáky napr. Verner 1985, Janda & Řepa 1986, Bibby a kol. 2000) na posúdenie distribúcie, početnosti, rozmnožovacieho i iného správania a dopadov ľudskej činnosti naň nedostatočné a dôkazne veľmi málo významné.
2. Ani mapovanie a označovanie hniezd dutinových hniezdičov a rozmnožovacích lokalít obojživelníkov, ktoré na záujmovom území v apríli 2007 vykonali terénni zoológovia a strážcovia Správy TANAP-u, zrejme nespĺňa nároky minimálnej úplnosti, spoľahlivosti a presnosti prieskumu na daný účel, najmä v dôsledku obmedzení:
a) taxonomických ‑ sústredenie na dutinohniezdiče a obojživelníky, veľmi neúplné až žiadne poznatky o všetkých ostatných skupinách živočíchov (napr. netopiere a iné cicavce, saproxylické bezstavovce, vodné i pôdne bezstavovce)
b) časových a priestorových ‑ možné skreslenie výsledkov neskorým začatím mapovania (podľa citovaného záznamu, s. 12 a 14, začalo až 16. apríla 2007, t. j. 6 dní po začiatku ťažby polomu, hoci v 3. odseku na s. 12 sa píše o mapovaní "... pred jej začatím"); tak či onak, niekoľkodňový časový interval uprostred apríla (opäť nesúlad v údajoch: 16. ‑ 20. apríla na s. 12 vz. 16. ‑ 23. apríla na s. 14) nepostačuje na spoľahlivé zistenie prítomnosti/statusu väčšiny tunajších druhov živočíchov na celom dotknutom území
c) metodických ‑ nemožnosť použitia štandardnej metódy mapovania hniezdnych okrskov vtákov či inej, malá pravdepodobnosť až nemožnosť nálezu zničených hniezd väčšiny druhov po natoľko deštruktívnom zásahu, sústredenie na hniezda a ignorovanie iných životne dôležitých mikrostanovíšť (miesta získavania potravy, nocoviská, odpočinkové miesta, úkryty, miesta obhajoby teritórií a i.) a/alebo iných dôležitých fáz životného cyklu (selekcia hniezdnych stanovíšť vracajúcimi sa migrantami, tvorba párov a pod.), ktoré ťažba v polome mohla narušiť/zničiť.
3. Skutočnosť, že inšpekcia na vypracovanie odborných stanovísk využíva Štátnu ochranu prírody SR, ešte neznamená, že nemôže využiť aj argumenty z iných zdrojov, pokiaľ ide o odborníkov v danej problematike (čo v tomto prípade spravidla išlo), pokiaľ ich argumenty iní odborníci konkrétnymi dôkazmi nevyvrátia (čo spravidla nevyvrátili) a pokiaľ ich vedia a chcú odborne zhodnotiť a využiť konkrétni inšpektori (napr. zo SIŽP Žilina) a ich nadriadení. Práve prihliadanie len na stanoviská ŠOP SR a odhliadanie od mnohých iných argumentov spolu s odpútavacími súvetiami typu "Úlohou inšpekcie pri tomto štátnom dozore nie je rozhodnúť o tom, kto z autorov zaslaných stanovísk a názorov ... je lepší odborník na biotopy, ..." (s. 11 citovaného záznamu) svedčí aj o neochote/neschopnosti jeho autorov zorientovať sa v problematike, nevraviac už o ich ochote/schopnosti zaujať k nej nepredpojaté a kvalifikované stanovisko.
4. Skutočnosť, že činnosti zakázané v § 35, ods. 1, písm. a) až d) zákona č. 543/2002 Z. z. (zraňovať alebo usmrtiť živočícha v jeho prirodzenom prostredí, rušiť ho v jeho prirodzenom vývine, ničiť a poškodzovať jeho biotop atď.) neboli priamym cieľom pri spracovaní dreva v polome, nemá vecný ani právny význam. Dôležité je, že uvedené skutkové podstaty sú spoľahlivo predvídateľnými dôsledkami spracovania dreva v polome, a že tieto dôsledky by bolo možné pri dodržaní metodických štandardov odhadnúť aj na druhy a počty jedincov. Tento fakt opäť nemôžu zastrieť vety typu "... je zrejmý rozdiel v druhoch chránených živočíchov aj v ich množstve ..." (s. 15 citovaného záznamu), pretože rozdielne údaje o identite a počtoch druhov i jedincov sa na rozdiel napr. od rozdielnych údajov o dobe vykonávania monitoringu (s. 12 a 14 citovaného záznamu) dajú úplne prirodzene vysvetliť tou najzákladnejšou vlastnosťou prírodných systémov ‑ priestorovočasovou premenlivosťou v rozšírení a počtoch organizmov za (dosť výdatného) prispenia premenlivosti v úsilí a schopnostiach pozorovateľov.
5. Na orientáciu tu ešte raz zhŕňam výsledky sčítania vtákov z územia ovplyvneného vetrovým polomom na dne dolnej časti Tichej doliny. Získané boli metódou pásového transektu (bližšie Verner 1985, Janda & Řepa 1986) s dĺžkou pásov ca 2.37 km a 3.53 km, šírkou 70 m (t. j. 35 m na obe strany od osi transektu, ktorú tvorí dolinová cesta) a začiatkom na rázcestí Tichej a Kôprovej doliny. Dolný transekt teda zachytáva aj prícestné časti ťažbou dotknutých JPRL 143c, 147a a 151. V hniezdnom období (apríl ‑ jún) rokov 2006 ‑ 2009 som na transekte zistil spolu 51 druhov vtákov (2 VU, 2 LR:nt, 5 LR:lc a 3 NE v zmysle Krištína a kol. 2001) s celkovou relatívnou početnosťou priemerne ca 600 párov/1 km2. Pri takejto vysokej hladine početnosti a silnej teritorialite vtákov boli už v apríli dostupné mikrostanovištia v neťaženej časti polomu z úplnej väčšiny obsadené a intenzívne využívané vtákmi, ktoré sa na ne v hniezdnom období najužšie a najcitlivejšie viažu, preto ťažba 11. ‑ 26. apríla 2007 nevyhnutne poškodila/zničila prinajmenšom niektoré mikrostanovištia viacerých druhov vtákov alebo ohrozila ich dostupnosť. Ak celková plocha vyťaženého polomu v dotknutých JPRL v čase kontroly (11. mája 2007) dosiahla ca 6 ha, potom máme s veľkou pravdepodobnosťou do činenia minimálne s poškodením/zničením stanovíšť a rušením ca 35 párov vtákov, prevažne dominantných druhov s významnými väzbami na mŕtve drevo a súvisiace mikrostanovištia (vrchárka modrá Prunella modularis, červienka Erithacus rubecula, oriešok Troglodytes troglodytes, kolibiarik spevavý Phylloscopus trochilus, k. čipčavý Ph. collybita, penica čiernohlavá Sylvia atricapilla a i.).
Na záver otvorene priznávam, že mnou získané výsledky metodicky i vecne tiež nemožno považovať za najlepší, ale len za minimálny štandard a že majú tiež nemálo obmedzení (napr. málo nočných návštev, nie vždy vhodné denné časovanie, obmedzenia pohybu v NPR a súvisiace obmedzenia presnejsej lokalizácie zistení). Napriek tomu spolu s ďalšími argumentami v tomto texte dovoľujú dôvodne a zásadne pochybovať o metodickej i vecnej správnosti zoologickej argumentácie a záveru v citovanom zázname o kontrole SIŽP‑IŽP Žilina.
Literatúra
Bibby C. J., Burgess N. D., Hill D. A. & Mustoe S. 2000: Bird Census Techniques. 2nd ed. Academic Press, London.
Janda J. & Řepa P. 1986: Metody kvantitativního výzkumu v ornitologii. Státní zemědělské nakladatelství, Praha.
Krištín A., Kocian Ľ. & Rác P. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds) Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 150‑153.
Verner J. 1985: Assessment of counting techniques. In: Johnston R. F. (ed.) Current Ornithology, Vol. 2, Plenum Publishing Corporation, s. 247‑302.
