Najprv ale tá žiadosť Lesov SR, š. p. Ide im o smreky, napadnuté lykožrútom alebo poškodené vetrom (zlomy, vývraty), ktoré chcú "spracovať formou samovýroby ako preventívne opatrenie proti pravdepodobnému premnoženiu podkôrneho hmyzu" (koniec citátu) v piatom stupni ochrany tam, kde ho nová zonácia navrhuje znížiť na štvrtý. Vybrali si konkrétne tieto jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s týmito množstvami dreva na ťažbu (v zátvorke za číslom JPRL): 84 (5 m3), 89 (6 m3), 90 (4 m3), 91 (3 m3), 109 (6 m3), 110 (5 m3), 111 (3 m3), 112 (2 m3), 113 (3 m3), 118 (4 m3), 119 (5 m3), 120 (10 m3), 133 (8 m3), 135 (10 m3), 144 (8 m3), 148 (12 m3), 161 (5 m3) a 162 (6 m3), t. j. dokopy 18 JPRL so 105 m3 dreva (v žiadosti majú o. i. chybný súčet 110 m3).
Takúto žiadosť nepovažujem za odôvodnenú a odporúčam KÚŽP v Žiline, aby žiadateľovi výnimku nepovolil. V porovnaní napr. s NPR Jánošíkova kolkáreň síce ide o lesy s inou históriou narušení (výraznejšie umelo zvýšený podiel smreka, častejšie zásahy aj v dávnejšej minulosti) a inými polohovými vzťahmi k okolitej krajine (blízkosť dolinových ciest a obce Blatnica), no väčšina odborných argumentov proti zasahovaniu (pozrite napr. moje stanovisko pre KÚŽP v Žiline z 23. decembra 2008 alebo http://topercer.blog.sme.sk/c/177601/Gule-do-kolkarne-mjr-Janosika.html) platí aj pre lesy v NPR Tlstá. V tejto NPR k nim pristupujú aj ďalšie prírodoochranne, ekologicky a manažmentovo významné skutočnosti:
1. NPR Tlstá je jadrom biocentra provinciálneho významu v Genereli nadregionálneho územného systému ekologickej stability (Húsenicová a kol. 1991), kde by mal byť najvyššou prioritou nehatený priebeh prirodzených ekosystémových procesov a zabraňovanie umelej fragmentácii tunajších rozsiahlych a stabilných celkov lesného vnútra (obr. 1).
Obr. 1 NPR Tlstá, strmé severné a severozápadné svahy Ľubenej (1414 m n. m.) a Tlstej (1373 m n. m.), v strede dolinka Sokolovo. Hlboké lesné vnútro, prerušované len "galériami" brál s prevismi.
2. V NPR Tlstá sa vyskytujú mnohé biotopy a druhy európskeho i národného významu (vzácne, ohrozené, zraniteľné, endemity, relikty, medzné a exklávne prvky) ako prírodné dedičstvo z hlboko predindustriálnych (a predlesníckych) čias, a to aj v rámci záujmových JPRL. Za všetky lesné i nelesné typy biotopov upozorňujem najmä na vápencové skalné previsy a ich jedinečnú biotu, zvlášť vegetáciu a flóru s viacerými druhmi prežívajúcimi na jedinej lokalite v Západných Karpatoch (Bernátová 1987, 1991 a i.). Podľa doterajších poznatkov (hlavne Bernátová 2009 ústne) by sa vplyvy prípadnej ťažby v jednotlivých JPRL mohli nepriaznivo dotknúť najmä týchto konkrétnych druhov a/alebo biotopov:
a) v JPRL 84 vzácne biotopy karbonátových sutín montánneho stupňa (kód 8120) s konopnicou úzkolistou Galeopsis angustifolia, omanom mečolistým Inula ensifolia a i.; z drevín sa vzácne vyskytuje brekyňa Sorbus torminalis
b) v JPRL 109 cenné biotopy skalných previsov s výskytom huľavníka rakúskeho Sisymbrium austriacum EN na jednej z mála západokarpatských mikrolokalít
c) v JPRL 110, 111 a 112 biotopy skalných previsov s hakéliou zohnutou Hackelia deflexa VU; v nive a na päte svahov biotopy slatín s vysokým obsahom báz (kód 7230) a s výskytom vstavačovitých (riziko poškodenia pri približovaní a manipulácii s drevom)
d) v JPRL 118 cenné biotopy skalných previsov s výskytom huľavníka rakúskeho Sisymbrium austriacum EN; vtrúsený výskyt duba zimného Quercus petraea a muchovníka vajcovitého Amelanchier ovalis VU
e) v JPRL 135 cenné biotopy skalných previsov s výskytom mrlíka mnoholistého Chenopodium foliosum CR (jedinečné prirodzené útočište tohto archeofytu) a biotopy reliktných vápnomilných borovicových lesov (kód 91Q0) so vzácnymi hybridogénnymi taxónmi jarabín (Sorbus sp. div.)
f) v JPRL 144 cenné biotopy skalných previsov s úzko endemickým makom fatranským Papaver tatricum subsp. fatraemagnae EN (izolovaný výskyt v montánnom stupni)
g) v JPRL 161 a 162 ohrozené druhy vyšších (črievičník papučkový Cypripedium calceolus VU, horec Clusiov Gentiana clusii VU a i.) i nižších rastlín (jamkatec pľúcny Lobaria pulmonaria CR), vzácne plôšky biotopu smrekových lesov (kód 9410) s výskytom bradáčika srdcovitolistého Listera cordata EN; pod svahom význačné biotopy slatín s vysokým obsahom báz (kód 7230) a s výskytom ostrevky karpatskej Sesleria uliginosa CR.
3. Procesy prirodzenej obnovy/premeny porastov s neprirodzene zvýšeným podielom smreka v spodných častiach NPR Tlstá (najmä dynamika ohnísk podkôrnikov a vetrové či snehové zlomy a vývraty) prebiehajú už niekoľko desaťročí len malou rýchlosťou, bez významnejších fluktuácií a rozptýlene (úzko endemicky, nie epidemicky), o čom nakoniec svedčí aj požadovaný objem a rozmiestnenie zamýšľanej ťažby. Tých niekoľko odumretých smrekov v každej z 18 záujmových JPRL (pozrite obr. 2 a 3) zodpovedá len základnej, nijako nezvýšenej úrovni populačnej dynamiky podkôrnikov a ňou usmerňovaného procesu dynamiky medzier (gap dynamics), ktorý je nepostrádateľný pre ďalší vývoj týchto porastov k prírode bližšiemu čiže priaznivejšiemu stavu a bolo by chybou ho umelo narušovať, o. i. z týchto dôvodov:
a) záujmové lesné porasty nie sú typické smrekové monokultúry, ale majú nezanedbateľnú prímes iných druhov drevín (smrekovec, borovica, buk, javor horský, breza, jedľa a viaceré vzácnejšie druhy - pozrite bod 2 a prvé tri obrázky), ich životaschopné prirodzené zmladenie (najmä buka a javora) a s tým súvisiacu väčšiu odolnosť voči prirodzeným disturbanciam vrátane žeru podkôrnikov (porovnajte Wermelinger 2004)
b) okrem drevinového zloženia a fungujúcej prirodzenej obnovy zväčšuje odolnosť záujmových porastov resp. zmenšuje riziko premnoženia podkôrnikov aj neprítomnosť vetrových či snehových polomov, prevažujúca severná a severozápadná orientácia strání s väčším sklonom, menším príjmom slnečného žiarenia, chladnejšou a vlhšou mezoklímou, priaznivé živinové i vlahové režimy pôd s iba zriedkavým výskytom vodného stresu a zachovalé rozsiahle lesné vnútro s minimálnym podielom lesných okrajov atraktívnych pre podkôrniky
c) dobré vyhliadky na dlhodobé prirodzené zlepšovanie stavu ekosystémov NPR Tlstá posilňuje aj jej širší krajinný kontext, najmä relatívne malý rozsah "presmrečených" porastov (okrem S - SZ časti NPR sa nachádzajú zväčša len pri dne dolín) a veľká prevaha prírode blízkych vápnomilných bučín a borín v širšom okolí (takmer celá pravá strana Gaderskej doliny, veľké časti Blatnickej doliny), ktoré svojimi ekologickými polohovými efektami (mass effects, areal effects) asi najúčinnejšie pôsobia na sprírodnenie porastov s prevahou smreka a výrazne obmedzujú možnosti gradácie podkôrnikov i ich prípadného šírenia do okolia
d) priaznivý stav lesných biotopov - zvlášť v spodných/okrajových častiach NPR - je asi najviac limitovaný práve chronickým nedostatkom mŕtveho dreva (ležiaceho i stojaceho), preto nepovolenie ťažby a ponechanie odumretých stromov v porastoch sa núka ako najprirodzenejšia a najprijateľnejšia (najmenej riziková) cesta k postupnej reštitúcii mŕtveho dreva a tým i k priaznivejšiemu stavu lesných biotopov NPR
e) nepovolením ťažby sa zachová dôležitý a nedostatkový zdroj pre mnohé významné druhy tunajších organizmov, napr. pre ďubníka trojprstého Picoides tridactylus, tesára čierneho Dryocopus martius (oba tu majú dostatočné populačné hustoty a spolupôsobia pri regulácii populačnej dynamiky podkôrnikov), pre kritériové druhy sov (kuvičok vrabčí Glaucidium passerinum NE, pôtik kapcavý Aegolius funereus NE) i muchárikov (muchárik bielokrký Ficedula albicollis i malý F. parva NE), ktoré využívajú práve aj stojace odumreté smreky pri hniezdení i love potravy, ďalej pre stovky druhov saproxylického hmyzu, hmyzie predátory a parazitoidy (vrátane účinných predátorov podkôrnikov, ako pestroš mravčí Thanasimus formicarius, a ich parazitoidov, ako blanokrídlovce z čeľadí Pteromalidae a Braconidae), nižších rastlín atď., nehovoriac o ostatných ekologických funkciach odumretých stromov, vari už dostatočne známych (pozrite Fischer 1992, Korpeľ 1997, Gutowski a kol. 2004, Lindenmayer & Noss 2006 a iní)
f) naopak pri sprístupnení, ťažbe a doprave dreva z maloplošných a rozptýlených východísk ťažby sa ani pri jemných postupoch (napr. konské záprahy) nedá vyhnúť okrem uvedených strát ani iným rušivým zásahom, ktorých fragmentačné a ďalšie nepriaznivé necielené dopady môžu rásť úmerne s počtom východísk a ich priestorovým rozptylom.
Obr. 2 NPR Tlstá, dolinka Žihľavná. V pravej časti snímky jedna zo záujmových JPRL 120 (3. jún 2009).
Obr. 3 NPR Tlstá, dolinka Žihľavná. Ojedinelé odumreté smreky v JPRL 120 (3. jún 2009).
Obr. 4 Smrekov (1441 m n. m., vľavo) a východné svahy hrebeňa k Skalnej (1297 m n. m.). Podiel odumretých smrekov v prírode blízkych horských lesoch Bralnej Fatry (18. jún 2009, na porovnanie).
4. Tzv. sanitárna ťažba môže byť efektívna vtedy, keď zasiahne stromy, z ktorých ešte dospelé podkôrniky nevyleteli (Wermelinger 2004). Požadované "samovýrobné" spracovanie smrekov poškodených vetrom a lykožrútom (t. j. zväčša odumretých či odumierajúcich a podkôrnikmi už opustených) by sa preto podkôrničích populácií významnejšie nedotklo, čo sa už nedá tvrdiť o populáciach ich prirodzených regulátorov, o spoločenstvách a ekosystéme. Po uvážení ďalších známych faktov o rozptyle lykožrúta smrekového (vyššie riziko napadnutia je v okruhu ca 100 m okolo existujúcich ohnísk, aktívna letová vzdialenosť aj viac ako 500 m - Wermelinger 2004) i o jeho dlhodobo nízkej úrovni populačnej dynamiky v NPR a neveľkých lokálnych hustotách smrekov náchylných na napadnutie vychádza fytosanitárna účinnosť žiadaného zásahu ako minimálna a vyvoláva tak pochybnosti, či žiadosť ozaj sleduje (iba) cieľ prevencie proti "pravdepodobnému" premnoženiu podkôrnikov.
5. Ak je prinajmenej rovnocenným dôvodom žiadosti energetické drevo (palivo) pre miestnych občanov (ako sa ukázalo na rokovaní a potom aj z ohlasov Blatničanov), bolo by asi fér výslovne to uviesť už v žiadosti a neprekrývať to "dáždnikom" preventívnych opatrení proti podkôrnemu hmyzu. Podobne nevierohodne znie i námietka z rokovania, že ak výnimka nebude povolená, občania si drevo z rezervácie ukradnú. Keď odhliadnem od "odbornosti" námietky, tak zhruba rovnako pravdepodobne vyzerá aj možnosť, že výnimka krádežiam nezabráni, keďže istá časť ľudí kradla, kradne a bude kradnúť bez ohľadu na nejaké výnimky či pravidlá a ak ju v tom niečo obmedzuje, tak len nedostupnosť a rozptýlenosť "hmoty". [Pre prípadných kolegov - bádateľov z Akadémie Policajného zboru si k tomu dovolím navrhnúť aj jednoduchú výskumnú hypotézu: čím viac dostupnej drevnej "hmoty" niekde "napadne" (napr. z vetrového polomu či gradácie podkôrnikov), tým viac sa jej aj rozkradne. Nazdávam sa, že práve teraz a práve v Lesoch SR, š. p. by sa na testovanie tejto hypotézy dala získať dosť reprezentatívna vzorka empirických dát.] Takže možno i naopak, sprístupnenie a vyťaženie plôšok s odumretými stromami môže pritiahnuť ďalších neuspokojených občanov, resp. tým uspokojeným zvýšiť chuť.
6. Neviem, či a nakoľko je právne záväzné narábať či už s dohodou uzavretou pri vyhlásení ŠPR Tlstá (1981), alebo so zonáciou NP Veľká Fatra. (Zvlášť so zonáciou takých kvalít, akými sa vyznačuje návrh ústredia ŠOP SR v Banskej Bystrici - a zvlášť ak ešte neplatí.) Podľa mojich informácií platí aj v záujmových JPRL naďalej piaty stupeň ochrany. Pre zonáciu zas asi platí, že ide o hlbší a dlhodobejší odborný problém, ktorý by bolo vhodné doriešiť osobitne, otvorene, za účasti reprezentatívneho kolektívu odborníkov (nie v uzavretom režime pár jedincami z ústredia ŠOP SR) a v súlade s medzinárodnými štandardmi. Tie spolu so súčasnými vedeckými poznatkami (Bishop a kol. 2004, Niemeyer a kol. 1995 a i.) poskytujú rámec pre funkčnejšie zónovanie, ako bolo doteraz navrhnuté, pričom nevylučujú - naopak, predpokladajú - dobré dohody s vlastníkmi, užívateľmi a ostatnými zainteresovanými stranami na základe rovnosti a vzájomného rešpektu.
7. Konkrétne pri šírke nárazníkovej zóny B v NPR Tlstá by sa podľa našich i niektorých zahraničných poznatkov (Niemeyer a kol. 1995) mohlo vystačiť rádovo s metrami až desiatkami metrov tak, aby sa umožnilo napr. odstránenie stromov padnutých na dolinovú cestu alebo malé manažmentové zásahy na ochranu plôšok významných nelesných biotopov pred zarastaním/tienením drevinami. Potom by jadrová A zóna (na dohľad z dolinovej cesty) mohla mať okrem ekologického a biogeografického aj omnoho väčší výchovnovzdelávací a rekreačný význam. Keďže dolina je dobre prístupná a dosť husto navštevovaná, návštevníci by priamo z dolinovej cesty mohli sledovať (aj) prirodzené procesy premeny "presmrečených" porastov na porasty bližšie prírode - možno postupne aj v rámci nejakého spoločného projektu Štátnej ochrany prírody SR ("Škola ochrany prírody") a Národného lesníckeho centra ("Lesná pedagogika").
Literatúra
Bernátová D. 1987: Druhy skalných previsov na území Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre. Biológia, Bratislava, 42: 89-94.
Bernátová D. 1991: Rastlinné spoločenstvá pod skalnými prevismi vo Veľkej Fatre. Preslia 63/1: 21-46.
Bishop K., Dudley N., Phillips A. & Stolton S. 2004: Speaking a Common Language. The Uses and Performance of the IUCN System of Management Categories for Protected Areas. Cardiff University, IUCN & UNEP, Gland, 192 s.
Fischer A. 1992: Long term vegetation development in Bavarian Mountain Forest ecosystems following natural destruction. Plant Ecol. 103: 93-104.
Grodzki W., Jakuš R., Lajzová E., Sitková Z., Maczka T. & Škvarenina J. 2006: Effects of intensive versus no management strategies during an outbreak of the bark beetle Ips typographus (L.) (Col.: Curculionidae, Scolytinae) in the Tatra Mts in Poland and Slovakia. Ann. For. Sci. 63: 55-61.
Gutowski J. M., Bobiec A., Pawlaczyk P. & Zub K. 2004: Drugie życie drzewa. WWF Polska, Warszawa-Hajnówka, 245 s.
Húsenicová J. a kol. 1991: Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability - 1. koncept. Urbion, Bratislava.
Korpeľ Š. 1997: Zvláštnosti maloplošných podrastových a výberných porastových typov v prirodzených smrekových lesoch Tatranského národného parku. Štúdie o Tatranskom národnom parku 3 (36): 83-112.
Lindemayer D. B. & Noss R. F. 2006: Salvage logging, ecosystem processes, and biodiversity conservation. Conserv. Biol. 20: 949-958.
Niemeyer H., Ackermann J. & Watzek G. 1995: Eine ungestörte Massenvermehrung des Buchdruckers (Ips typographus) im Hochharz. Forst Holz 50: 239-243.
Wermelinger B. 2004: Ecology and management of the spruce bark beetle Ips typographus - a review of recent research. For. Ecol. Manage. 202: 67-82.
