ŠL TANAP-u by chceli zasahovať na pomerne veľkej rozlohe v dolných častiach oboch dolín, hlavne pri ich dnách, ale miestami aj vyššie na svahoch. Okrem neodmysliteľnej ťažby (najnovšie s prívlastkom „fytosanitárna") zamýšľajú použiť aj feromónové odparníky pri monitoringu a obrane proti podkôrnikom, repelenty na ochranu proti ohryzu zverou a selektívny odstrel na zamedzenie škôd spôsobených zverou. V objeme vyťaženého dreva sa nechcú nijako obmedzovať a aj časovo si to predstavujú značne rozšafne ‑ výnimka by mala platiť až do roku 2016.
Takáto predstava o zásahoch sa podľa poznatkov viacerých ochrancov prírody a biológov vo viacerých bodoch kríži so záujmami ochrany prírody a krajiny. („Detail", že práve ochrancovia prírody a biológovia s takýmito poznatkami sa od čias exriaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Ing. Jána Mizeráka a exriaditeľa sekcie Ministerstva životného prostredia SR RNDr. Stanislava Klauča nevyskytujú v rozhodovacích uzloch organizačného „pavúka" oboch inštitúcií, už dnes asi nikoho nemýli.) Preto som za Botanickú záhradu Univerzity Komenského pripravil stanovisko k tejto veci, BZUK ho prijala a 10. júna 2009 poslala KÚŽP v Prešove.
Na základe vlastných publikovaných i nepublikovaných údajov a poznatkov z literatúry v ňom odporúčam, aby KÚŽP žiadateľovi nepovolil výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. [konkrétne § 16 ods. 1 písm. b) - zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, f) - rušiť pokoj a ticho, g) - usmrtiť alebo loviť jeleniu, srnčiu, diviačiu alebo nechránenú zver (okrem vtákov)] a podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. d) zákona na zabezpečenie povinností podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (fytosanitárna ťažba a iné opatrenia vymenované vyššie) v NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. Takisto odporúčam, aby KÚŽP nevydal súhlas na zásah do biotopov európskeho významu v oboch menovaných NPR. Vedú ma k tomu najmä nasledovné dôvody:
1. Zistenie 4 typov biotopov európskeho významu, z dolnej časti Tichej doliny dosiaľ neuvádzaných, konkrétne Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (kód NATURA 3260, obr. 1), Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Salix elaeagnos (kód NATURA 3240, obr. 2), Br6 Brehové porasty deväťsilov (kód NATURA 6430, obr. 4) s dominantným deväťsilom Kablíkovej Petasites kablikianus (obr. 5) a Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (kód NATURA 7140). Všetky novozistené biotopy sa vyskytujú najmä pri dne doliny a v prípade povolenia výnimiek by mohli byť zásahmi žiadateľa poškodené alebo zničené. Okrem toho ich výskyt dokladá, že:
a) dolné časti a ústia dolín majú nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní biotopovej a druhovej rozmanitosti Tatier (hovoria to aj maximá druhovej bohatosti a početnosti vtákov, krovín i bylín v tejto časti dolinových gradientov ‑ Topercer 2000), veľký biogeografický význam pre úplné vývoje ramenných systémov horských tokov s ich biotou, pre jej migrácie a rozptyl, a preto by ich vylúčenie z jadrovej zóny A znamenalo jej veľké ochudobnenie a zníženie reprezentatívnosti (čo platí i pre dolné časti Tichej a Kôprovej doliny)
b) prieskumy biotopov v tomto prírodoochranne exponovanom území, vykonané Štátnou ochranou prírody SR v Banskej Bystrici a Národným lesníckym centrom vo Zvolene, zjavne neboli dostatočné.
Obr. 1 Biotop typu Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260) s dominantným machom kosierikom Palustriella commutata v ramene Tichého potoka
Obr. 2 Biotop typu Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Salix elaeagnos (3240) na brehoch Tichého potoka
Obr. 3 Biotop typu Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy (91E0*) na brehoch ramena Tichého potoka
Obr. 4 Biotop typu Br6 Brehové porasty deväťsilov (6430) s dominantným deväťsilom Kablíkovej Petasites kablikianus a s pakostom lesným Geranium sylvaticum v popredí
Obr. 5 Kvety deväťsilu Kablíkovej Petasites kablikianus na dne Tichej doliny
Obr. 6 Kvitnúca vŕba sliezska Salix silesiaca, jeden z častých druhov krov na dne Tichej doliny
Obr. 7 Kvitnúci zemolez čierny Lonicera nigra, ďalší z častých druhov krov na dne Tichej doliny
Obr. 8 Rozkvitajúca ríbezľa skalná Ribes petraeum v polome pri dne Tichej doliny
Obr. 9 Kvitnúca ruža ovisnutá Rosa pendulina v polome na dne Tichej doliny
Obr. 10 Kvitnúca zraniteľná horská liana plamienok alpínsky Clematis alpina (VU) v polome pri Tichom potoku
2. Silné a temer celoplošné prejavy teritoriality vtákov v neťaženom polome, ich veľká celková relatívna početnosť (asi 450 ‑ 650 párov.km-2), veľká alfa-diverzita i celková druhová bohatosť (k júnu 2009 najmenej 51 druhov), prírodoochranná významnosť [2 druhy zraniteľné (VU), 2 takmer ohrozené (LR:nt), 5 najmenej ohrozených (LR:lc) a 3 nehodnotené (NE) podľa zoznamu Krištína a kol. 2001], značný obrat druhov a bohaté poznatky o diferenciácii ník, selekcii stanovíšť závislej od hustoty, sezonalite a o iných stránkach ich stanovištných vzťahov (napr. Scherzinger 1976, Alatalo 1981, Jamnický 1982, Wiens 1989, Blume 1993, Pavlík 1998) jasne ukazujú, že:
a) neťažené polomy a ohniská podkôrnikov v Tichej a Kôprovej doline poskytujú vhodné stanovištia pre mnohé druhy vtákov (vrátane európsky významných) a majú veľkú prírodoochrannú hodnotu, zvlášť v porovnaní s rovnorodými tatranskými smrečinami (pozrite aj Kocian a kol. 2005)
b) pri zistenej hladine celkovej relatívnej početnosti sú všetky dostupné mikrostanovištia v neťaženej časti polomov i ohnísk podkôrnikov obsadené a intenzívne využívané vtákmi, ktoré sa na ne v hniezdnom období najužšie a najcitlivejšie viažu, preto akékoľvek umelé narušenie ich štruktúry (napr. fytosanitárnou ťažbou) nevyhnutne poškodzuje/ničí prinajmenšom niektoré mikrostanovištia viacerých druhov vtákov alebo ohrozuje ich dostupnosť
c) pre všetky druhy sú okrem hniezdisk životne dôležité aj miesta získavania potravy, napájadlá, nocoviská, odpočinkové miesta, úkryty, miesta obhajoby teritórií a iné mikrostanovištia v polome, ktoré ťažba môže poškodiť/zničiť podobným (hoci menej nápadným) spôsobom ako hniezdiská
d) pri všetkých druhoch, obzvlášť pri stálych, citlivých a silno filopatrických (verných hniezdnym stanovištiam, ako pôtik kapcavý Aegolius funereus NE, jariabok hôrny Bonasa bonasia LR:nt, kuvičok vrabčí Glaucidium passerinum NE, ďubník trojprstý Picoides tridactylus, tetrov hlucháň Tetrao urogallus VU a i.) treba okrem vlastného hniezdenia uvažovať aj predchádzajúce (výber hniezdnych stanovíšť, tvorba párov) a nasledujúce fázy rozmnožovacieho cyklu (starostlivosť o mláďatá po vyvedení, rozptyl a prežívanie mláďat), ktoré tiež môžu byť narušené požadovanými zásahmi.
Obr. 11 Potravný špecialista na podkôrniky ďubník trojprstý Picoides tridactylus v polome na dne Tichej doliny
3. Vzrastá sila dôkazov, že jedným z najvážnejších limitujúcich faktorov priaznivého stavu lesných biotopov je chronický nedostatok mŕtveho dreva, tu hlavne v dolných častiach oboch NPR. Proces reštitúcie tohto nedostatkového zdroja a naň viazaných druhov, gíld a biotopov na dne Tichej i Kôprovej doliny od novembra 2004 pokročil a zásahy by ho v tejto fáze mohli významne zbrzdiť a poškodiť/poničiť jeho päťročné výsledky. Dokumentujú to mnohé novšie štúdie o dopadoch tzv. záchrannej či sanitárnej ťažby dreva na plochách s polomami, premnoženiami hmyzu a pod. (Foster & Orwig 2006, Hutto 2006, Lindenmayer & Noss 2006, Schmiegelow a kol. 2006, Rusek & Brůhová 2007 a iní). Podľa nich takáto ťažba môže narušiť alebo zničiť biologické dedičstvá (napr. zlomy, vývraty, tlejúce kmene, pne a ich bohatú biotu), zmeniť vzácne postdisturbančné stanovištia, ovplyvňovať populácie druhov, meniť zloženie spoločenstiev, brániť prirodzenej obnove vegetácie, uľahčovať kolonizáciu inváznymi druhmi, meniť vlastnosti pôd a zásoby pôdnych živín, zvyšovať eróziu pôdy, meniť hydrologické režimy a vodné ekosystémy a meniť vzorce (patterns) rozmanitosti krajiny. Tieto nepriaznivé zmeny by s najväčšou pravdepodobnosťou (a s rôznou rýchlosťou) nastali aj po prípadných zásahoch žiadateľa do polomov a ohnísk podkôrnikov v NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina.
Obr. 12 Tichá dolina od ústia Kôprovnice nahor: v popredí polom prerastený jarabinou vtáčou Sorbus aucuparia, v pozadí vidno o. i. podiel odumretých podkôrnikmi opustených smrekov (26. máj 2009)
4. Veľká miera neurčitosti a nepredvídateľnosti odpovedí vysokohorského prostredia a bioty na požadované zásahy (najmä v počiatočných sukcesných štádiach polomov a podkôrničích plôch), rôzne časové oddialenia (time lags) odpovedí a relatívne veľký rozsah i členitosť územia nedovoľujú ani zhruba odhadnúť, aké významné by boli dopady dnešných výnimiek na stav ekosystémov, biotopov a druhov vo vytýčenom horizonte konca roka 2016. V dôsledku toho by sa veľká (z roka na rok väčšia) časť budúcich rozhodnutí o ekosystémoch, biotopoch a druhoch, kompetenčne prislúchajúcich orgánom štátnej správy ochrany prírody, fakticky dostala do pôsobnosti žiadateľa, ktorý zrejme nemôže byť zárukou napĺňania záujmov ochrany prírody a krajiny.
Ďalšie informácie o prírodných hodnotách a manažmente NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina priniesol Jakuš (2006, 2008), Topercer (2007a, b), Wiezik (2008) a iní (pozrite napr. http://www.ticha.sk/podklady.htm). Vzhľadom na šírku témy a značný objem doteraz nazhromaždených poznatkov by ich upresnenie, správna interpretácia a manažmentové závery mohli byť predmetom osobitnej terénnej obhliadky, ktorú BZUK navrhla príslušným úradom (MŽP SR, MP SR, KÚŽP v Prešove, Správa TANAP-u v Tatranskej Štrbe).
Literatúra
Alatalo R. V. 1981: Habitat selection of forest birds in the seasonal environment of Finland. Ann. Zool. Fennici 18: 103-114.
Blume D. 1993: Die Bedeutung von Alt- und Totholz für unsere Spechte. Beih. Veröff. Naturschutz Landschaftspflege Bad.-Württ. 67: 157-162.
Foster D. R. & Orwig D. A. 2006: Preemptive and salvage harvesting of New England forests: when doing nothing is a viable alternative. Conserv. Biol. 20: 959-970.
Hutto R. L. 2006: Toward meaningful snag-management guidelines for postfire salvage logging in North American conifer forests. Conserv. Biol. 20: 984-993.
Jakuš R. 2006: Zjedená ovca a hladný vlk v Tichej doline? Dostupné na internete: http://jakus.blog.sme.sk/c/62602/Zjedena-ovca-a-hladny-vlk-v-Tichej-doline.html.
Jakuš R. 2008: Končí premnoženie lykožrúta v Tatrách? Dostupné na internete: http://jakus.blog.sme.sk/c/168677/Konci-premnozenie-lykozruta-v-Tatrach.html.
Jamnický J. 1982: Ďatľovité (Picidae) lesov Tatranského národného parku. Zborník TANAP 23: 123-152.
Kocian Ľ., Topercer J., Baláž E. & Fiala J. 2005: Vtáky TANAP-u hniezdiace v prostredí zasiahnutom smršťou a ich hniezdne nároky v rôznych typoch prostredia. Folia faunistica Slovaca 10: 37-43.
Krištín A., Kocian Ľ. & Rác P. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds) Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 150-153.
Lindemayer D. B. & Noss R. F. 2006: Salvage logging, ecosystem processes, and biodiversity conservation. Conserv. Biol. 20: 949-958.
Pavlík Š. 1998: Stav poznania a perspektívy výskumu ďatľov na Slovensku. Tichodroma 11: 133-146.
Rusek J. & Brůhová J. 2007: Impact of bark beetle outbreak on epigeic communities of Collembola (Insecta: Entognatha) in climax spruce forests in the Šumava National Park, Czech Republic. In: Tajovský K., Schlaghamerský J. & Pižl V. (eds) Contributions to Soil Zoology in Central Europe II. ISB BC AS CR, v.v.i., České Budějovice, s. 121-126.
Scherzinger W. 1976: Rauhfusshühner. Schr.-Reihe Nationalpark Bayer. Wald, Heft 2: 41-71.
Schmiegelow F. K. A., Stepinsky D. P., Stambaugh C. A. & Koivula M. 2006: Reconciling salvage logging in boreal forests with a natural-disturbance management model. Conserv. Biol. 20: 971-983.
Topercer J. 2000: Hlavné výsledky výskumu zoskupení vtákov a ich habitatov v západokarpatských horských dolinách. Správy Slov. zool. spol. 18: 61-80.
Topercer J. 2007a: Posúdenie vplyvu prípadného odstránenia vetrového polomu z 19. novembra 2004 na ekosystémy Tichej a Kôprovej doliny (TANAP). 13 s., ms. [Posudok; depon. in: Správa TANAP, Tatranská Štrba]. Dostupné na internete: http://www.ticha.sk/podklady.htm.
Topercer J. 2007b: Informácie o vybraných druhoch vtákov v Tatrách pre Európsku komisiu. 5 s., ms. [Informatívna správa; depon. in: Európska komisia, DG Environment, Brusel].
Wiens J. A. 1989: The Ecology of Bird Communities. Vol. 1, 2. Cambridge University Press, Cambridge.
Wiezik M. 2008: Vedecké zhodnotenie regeneračnej schopnosti lesov v Tichej doline. Dostupné na internete: http://wiezik.blog.sme.sk/c/172325/Vedecke-zhodnotenie-regeneracnej-schopnosti-lesov-v-Tichej-doline.html.
