Pešia turistika v Írsku
Pešia turistika je v Írsku trochu zaznávanejšia ako u nás. Ma na tom svoj podiel aj takmer výlučné súkromné vlastníctvo všetkej pôdy. Čiže aj pod prírodnými a historickými pamiatkami. Ak sa štát alebo kraj rozhodne urobiť národný park, rezerváciu, alebo hoci iba turistický chodník, musí pôdu najprv vykúpiť, čo je pochopiteľne drahé. Istou možnosťou je dohoda s majiteľom pozemku, v tom prípade musí turista počítať s výskytom býkov, alebo s tým že ho kopne elektrická ohrádka (z vlastnej skúsenosti neodporúčam).
Národný park
Národný Park Connemara je našťastie celý odkúpený štátnou organizáciou. Čiže v tomto svetle sú tie tri spomínané chodníky veľkým úspechom. Onedlho sme sa dozvedeli ešte ďalší dôvod. Connemarský Národný Park je z veľkej časti tvorený močiarom. Dosť veľká časť chodníka viedla na drevených lávkach postavených nad na premočenou zemou. Vlastne som sa o tej premočenej zemi dozvedel dosť zaujímavé veci, ale o tom v nasledujúcom článku.
Výstup aj zostup nám dokopy trvali 3,5 hodiny, prešli sme takmer všetky preplietajúce sa chodníky. Bola to celkom príjemná prechádzka. Až na občasný dáždik a vetrík nám dokonca aj počasie prialo.
Výhľady boli úžasné:
| |
| |
| |
| |
| |
Čo nás ešte celkom prekvapilo bola odvážne architektonicky riešenávstupná "búda", viď prvý obrázok. Na miestne pomery vyzerá ako z 23.storočia. Ďalsím príjemným prekvapením bola verejná kuchynka preturistov, ktorá fungovala popri (samozrejme) predraženej kafetérii.
Ešte jedna momentka na záver: na fotke to nevyzerá až tak strašne ako v skutočnosti, ale na istom mieste výstupu fúkal taký uragán že sme sa ledva preplazili ďalej. Po stojačky sme už mali dosť čo robiť aby sme udržali rovnováhu. Vrchol bol úplne v pohode.
