Dokázať pred súdom korupciu môže byť niekedy mimoriadne komplikované. Okrem dokázania úplatku je totiž potrebné, aby podplácaný navyše prekročil svoje právomoci a medzi týmito dvomi vecami existoval zjavný súvis. Korupcia je totiž zneužitie zverenej moci pre získanie osobného prospechu. Preto keď sme sa pozreli ako sa korupcii pred súdmi darí, tak nás zaujímali aj také trestné činy, ktoré korupčné správanie naznačujú. Veď aj slávny Al Capone skončil za mrežami za úniky na daniach a nie organizovaný zločin. Činy, ktoré korupciu môžu indikovať sú napríklad machinácie pri tendroch, zneužitie právomoci verejného činiteľa, podvody pri eurofondoch, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Aj aktéri kauzy piešťanského CT-čka boli obvinení práve z posledného z týchto činov.
Pozreli sme na viac ako 600 prípadov za posledné 4 roky, no naozaj veľké ryby sme medzi odsúdenými nenašli. A tie najväčšie z malých rýb tiež vyviazli takmer bez trestov. Keď už sa aj niekto dostane pred súd, tak je to skôr za babráckosť a evidentné pochybenia za tisícky eur, než za komplikované organizované rozkrádačky za milióny eur. Kým biele vrany, ľudia upozorňujúci na korupciu na svoje postoje zväčša doplatia, biele goliere, ktoré štát pripravujú o milióny väčšinou cenu za svoje konanie neplatia. A ak, tak veľmi miernu.
Z 22 odsúdených volených predstaviteľov skončila za mrežami len jedna starostka
Medzi celkom 712 obžalovanými je len 26 volených predstaviteľov, z nich jeden primátor, 5 miestnych poslancov a 20 starostov. Navyše, pozornosti Špeciálnej prokuratúry zväčša unikajú, len 6 z nich, medzi nimi len jeden starosta, bolo súdených pred súdom v Pezinku. Väčšinou sa obvineniam z korupcie vyhnú a rozhodujú o nich sudcovia na okresných súdoch. Za mrežami skončila len jediná starostka, Helena Benková z Kosorína, odsúdená v Žiari nad Hronom. V rokoch 2008 až 2009 sa okrem zneužitia právomocí dopustila aj podvodu a sprenevery, keď napríklad uhradila faktúru za dodanie detského ihriska, ktoré dodané nebolo, prípadne z pokladne obce prevzala peniaze, ktoré použila pre vlastnú potrebu a celkovo obci spôsobila škody vo výške 22 tisíc eur.
K iným starostom už súdy také prísne neboli. Marián Kyjovský ako starosta najväčšej rómskej osady Jarovníc sfalšoval v decembri roku 2010 zápisnicu obecného zastupiteľstva, ktoré nebolo uznášaniaschopné, pričom prijal uznesenie o predaji majetku aj o preplatení svojej nevyčerpanej dovolenky vo výške skoro 3000 eur. Trestom mu bol zákaz funkcie a 2-ročná podmienka. Gustáv Bačo, starosta obce Stráne pod Tatrami zas v rokoch 2009 až 2012 okrem iného objednával práce - čistenie parku, či výkop šachty a kanála, ktoré firme zaplatil aj napriek tomu, že práce vykonali občania neužitiu svojich právomocí, poškodzovanie obce aj prostú neférovosť voči svojim občanom vyviazol len s 2,5 ročným podmienečným trestom.
Dvaja zo starostov boli odsúdení za trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní. V prvom prípade starosta anonymizovanej obce sfalšoval v máji 2009 podpisy v zápisnici o zriadení komisie aj pri samotnom vyhodnotení ponúk pri zákazke na rekonštrukciu strechy v hodnote 66 tisíc eur. V obstarávaní uspela ponuka vybraná a doporučená starostom. A čo trest? V súlade s predošlými príkladmi - 2 roky podmienečne.
Druhým starostom odsúdeným za konanie pri verejnom obstarávaní je Juraj Uhrin, ktorého si občania Valaskej zvolili do funkcie aj minulý november. Len tri dni pred voľbami bol Juraj Uhrin odsúdený za to, že pri realizácii obstarávania na výstavbu multifunkčného ihriska a kultúrno-spoločenského centra nevyzval na podávanie ponúk čím zabezpečil inému finančný prospech. S prokurátorom uzavrel Dohodu o vine a treste a napriek tomu, že okrem machinácií pri obstarávaní bol odsúdený aj za zneužívanie právomocí verejného činiteľa dostal len finančný trest vo výške 800 eur!
Ani miliónové obstarávania na Ministerstve obrany do basy nikoho nedostali
Medzi odsúdenými za korupciu je šesť takých, ktorí sa dopustili úplatkárstva pri obstarávaniach na Ministerstve obrany, Sekcii infraštruktúry a majetku v rokoch 2009 a 2010. Len v dvoch prípadoch dostali odsúdení aj podmienečný trest, inak vždy len finančnú pokutu. Pritom išlo súhrnne o úplatky za viac ako 73 tisíc eur, ktoré mali tvoriť minimálne 10% fakturovanej sumy. Aj napriek závažnosti konania, priznanie obžalovaných a pristúpenie na Dohodu o vine a treste znamenalo vzhľadom na skutky faktickú beztrestnosť.
Zvláštne je, že za korupciu boli v tomto prípade doposiaľ odsúdení len tí, čo úplatky ponúkali. Tí, čo obstarávania manipulovali a prijímali úplatky sa pozornosti Špeciálnej prokuratúry doposiaľ zrejme vyhli. Pri hľadaní rozsudkov týkajúcich sa Machinácií pri obstarávaniach sme ale narazili na tri prípady, ktoré sa týkajú rovnakej veci, no súdili ich na Okresnom súde v Trenčíne a v ani jednom prípade nepadla obžaloba za korupciu.
A to aj napriek tomu, že jedno z rozhodnutí dôvodí, že obžalovaní, podnikateľ a jeho zamestnankyňa, v spolupráci s predstaviteľmi Ministerstva obrany - Riaditeľom a neskôr vedúcim oddelenia Rutinnej štandardnej údržby a s Riaditeľom Posádkovej správy budov - určovali súťažiacich aj víťazov verejných obstarávaní, pričom si žiadali "zaplatiť sumu vo výške 10% z celkovej fakturovanej sumy". Hodnota týchto zákaziek sa vyšplhala na "niekoľko sto miliónov €". V rozhodnutí sa píše dokonca aj o tom, že obžalovaný prevzal "poplatky" - nie úplatky - v celkovej výške minimálne 13.336 eur. Aj napriek tomu boli súdení len za machinácie pri obstarávaniach a nie za korupciu. A hoci bolo súčasťou trestu prepadnutie vecí vo výške 175 tisíc eur (!!!) bol podnikateľ odsúdený len na 2 roky podmienečne a 40-tisícový finančný trest a jeho zamestnankyňa na 16 mesiacov a pokutu 1.000 eur.
Spomínaní zamestnanci Ministerstva obrany vyviazli s podobnými trestami. V rozhodnutí sa síce píše, že manipulovali tendre po celom Slovensku a odsúdení boli okrem machinácií aj za zneužitie právomocí verejného činiteľa, obaja boli potrestaní len podmienečne na 2 roky s finančnou pokutou vo výške 6, resp. 5 tisíc eur. Zaujímavé je tiež, že Ján Slovík, konateľ firmy SLOKO, s.r.o., ktorý sa na machináciách podieľal tým poskytol svoje údaje potrebné k účasti na tendroch za čo mu boli pridelené zákazky vo výške aspoň 1 milión eur, dostal trest len o málo nižší ako tí, čo celú akciu koordinovali. Podmienku na 16 mesiacov a pokutu 15 tisíc eur.
Pochybenia indikujúce korupciu musíme trestať prísnejšie
Korupčné správanie v súčasnosti prechádza bez reálneho dopadu na vinníkov. Riešením môže byť sprísnenie trestného zákona, aby sudcovia i prokuratúra boli nútení udeľovať prísnejšie tresty, no už ich dnešné možnosti ostávajú nevyužité. Vo svojom poslednom rozhodnutí sprísnil senát Milana Karabina tresty z podmienečných na nepodmienečné v korupčnej kauze Osrblie, v ktorej bol medzi odsúdenými aj Martin Novotný, bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej. Karabin argumentoval aj tým, že závažnosť konania, jeho celospoločenský dopad aj nezvyčajne vysoké úplatky sa neodrazili na výške trestu. Aj tu vidieť, že kým sudcovia nebudú korupciu považovať za závažný zločin hodný exemplárnych trestov, preventívny účinok práva, ktorý má od kriminálneho konania odrádzať, očakávať nemožno.
Druhým kľúčovým bodom pre trestanie "veľkých rýb" je práca prokuratúry. Tá aj naďalej ostáva úplne uchránená pred verejnou kontrolou - neexistuje verejný zoznam prokurátorov, ich mená sú v rozsudkoch anonymizované. Po výberovom konaní na miesta prokurátorov, ktoré sa skončilo v októbri, až viac ako tretina z víťazov - budúcich prokurátorov - odmietla zverejniť svoje meno. Pritom reálne prokurátori rozhodujú až o viac ako 70% prípadov, ktoré končia Dohodou o vine a treste alebo Trestným rozkazom, kde sudca pôsobí viac ako úradná pečiatka než skutočný rozhodca. A aj tresty, ktoré sa Karabinovi v kauze Osrblie nezdali dostatočné boli "v súlade s návrhom prokurátora v záverečnej reči", ako odôvodňovala rozhodnutie hovorkyňa Špecializovaného súdu. Aj tento prípad ukazuje, že to je práve prokuratúra, ktorá je zodpovedná za to, že manipulácie s miliónovými tendrami vyviaznu s podmienkami, navyše bez trestu za korupciu aj v prípade, kde je v rozhodnutí popísané preberanie poplatkov vo výške 10% z fakturovanej sumy.
Samuel Spáč
PS Tento text ste mohli čítať vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Ak Vás korupcia a jej beztrestnosť trápi, pomôžte nám v boji proti nej. Ďakujeme!
