Marián Leško v komentári v týždenníku TREND na tieto výroky zareagoval. “Najdôležitejšie, čo spolu majú, je preukázateľné aj štatisticky. Keď vládne Smer, firmy blízke J. Širokému sú úspešné až do takej miery, že podnikateľ musí svoje úspechy skrývať za schránkové spoločnosti.”
Hoci nepriamo, podobne v polovici marca popísali vzťah Brhela a Ficových vlád redaktori .týždňa Marek Vagovič a Ján Kuciak: „Firmy s vplyvom Jozefa Brhela získali počas Ficových vlád kontrakty za približne 271 miliónov eur. Na porovnanie: za dva roky vlády Ivety Radičovej to bolo len okolo 22 miliónov eur.”
Či Fico hovorí pravdu, je overiť ťažké. Jeho blízkosť so Širokým či Brhelom naznačujú viaceré výroky a domnienky (napr. Gorila), ale tvrdé fakty na potvrdenie či vyvrátenie domnienok nik nepredložil. Na druhej strane tvrdenie o štatistickej prepojenosti sa overiť dá – a hrubé čísla ho v skutočnosti nepotvrdzujú. Čo samozrejme neznamená, že prepojenosť týchto veľkopodnikateľov na Smer neexistuje, ale tiež platí, že z faktov by sme nemali vyhlasovať to, čo z nich nevyplýva.
Čo naozaj hovoria štatistiky
Rozdávanie zákaziek Širokému za Ficových vlád sa v diskusii často používa a pomaly sa stáva legendou. Najviac toto prepojenie naznačovala analýza Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play v lete minulého roka. Takmer celý objem sa týkal stavebných zákaziek Váhostavu:
Brhelovu úspešnosť zase ukazuje graf spomínaných novinárov .týždňa a neziskovky Via Iuris, pričom ide hlavne o zákazky v stavebníctve a IT sektore:
V čom sú tieto grafy problematické? V prvom rade neporovnávajú rovnaké časové obdobia. Radičovej vláda tu bola necelé dva roky, kým prvá Ficova štyri a druhá už tri (resp. dva a pol v čase zverejnenia grafu o Širokom). V druhom rade neberú do úvahy infláciu(ceny prirodzene časom stúpajú).V treťom rade ide dokopy o niekoľko desiatok zákaziek, čo je dosť malá vzorka na to, aby sme vylúčili sezónnosť či iné vplyvy na trh (niektoré firmy prirodzene na trhu rastú, iné nie). Ale úplne kľúčovým rozdielom je rozličný objem tendrov, ktoré sa za jednotlivých vlád uskutočnili.
Fico totiž vo veľkom staval diaľnice a používal eurofondy, kým Radičová ich (aj kvôli podozreniam z korupcie a predraženia) prehodnocovala. Za Radičovej štát celkovo viac šetril konsolidáciou rozpočtu, kým Fico vládol za ekonomicky lepších časov a teda verejná správa aj viac nakupovala.
V každom prípade z toho vyplýva záver, že pri porovnaní týchto troch vlád nie je na grafe v tvare U a priori nič podozrivé – takto vyzerajú zákazky pre mnoho iných firiem, ktoré dodávali IT služby či stavali diaľnice. Vrátane Skansky, Zippu či softvérového SAP.
Takto vyzerajú tendre za celé sektory:
Zdroj: tender.sme.sk
Stále však možné je, že Široký či Brhel majú väčšie úspechy u Fica. Graficky by sme to videli tak, že ich U-čko na grafe je vyššie ako pri iných majiteľoch.
Prepočet na pomer ich zákaziek k ostatným ale ani to nepotvrdzuje. Široký má dokonca najlepší pomer u Radičovej, nie u Fica. U Brhela sú čísla za vlád podobné.
Tabuľka. Podiel Širokého a Brhelových firiem na verejných zákazkách (%)
| Fico I | Radičová | Fico II |
Široký | 0,6% | 5,3% | 3,5% |
Brhel | 0,4% | 0,5% | 0,8% |
Zdroj: Transparency International z dát ÚVO, AFP a Via Iuris
Prepojenia oligarchov na politikov
Celkové čísla o verejnom obstarávaní teda nehovoria o favorizovaní dvoch údajných sponzorov Smeru. Určite nie štatisticky, ako tvrdí Leško (a rolu nehrá ani prípadné počítanie údajných Širokého zákaziek pre Falck či Medical Group SK). Pre prípadné prepojenie treba poctivo pátrať hlbšie.
Cestu naznačil samotný Marek Vagovič v nedávnej analýze Brhela. Z hrubých čísel o vládach len vychádzal. Pozrel sa však aj na okolnosti a priebeh zadávania jednotlivých zákaziek. Skúmal aj marže Brhelových firiem – sú na pomery sektora výnimočné.
V každom prípade musíme byť pripravení na to, že cez oficiálne čísla sa vzťahy medzi štátom a podnikateľmi budú odhaľovať stále ťažšie. Skrývanie cez schránky či biele kone výrazne znemožňuje kontrolu a jednoznačné fakty bez účinnej práce polície a prokuratúry budeme mať len ojedinele. Ale platí aj opak – nemali by sme svoje domnienky vyhlasovať za nespochybniteľné fakty.
Gabriel Šípoš
Tento rok sa v Transparency chceme viac venovať obrazu oligarchov v médiách a skúmaniu, nakoľko naše televízie či denníky podliehajú tlaku vlastníkov v štýle bývalého Slovak Press Watch. Ak chcete takéto analýzy vidieť častejšie, podporte prácu Transparency aj finančne. Ďakujeme!
