Zavriem oči a vidím samého seba, ako po návrate zo škôlky sedím vo svojej panelákovej detskej izbičke, keď vtom začne kamarát odvedľa na pol sídliska vykrikovať moje meno. Rýchlo sa oblečiem a nedočkavo hovorím mamke: „Mami, budem len tu pred blokom. Buď som na jednej strane, alebo na druhej. Ak by som náhodou nebol ani na jednej, ani na druhej strane, tak práve prechádzam z jednej strany na druhú“.
Otvorím oči, a sedím v tej istej izbe. Nemám však už štyri, ale skoro tridsať. Nechodievam do škôlky, ba ani do školy, ale deň čo deň do tej istej práce. Nebývajú so mnou rodičia, ale sám som rodičom. Nik ma už nenaháňa upratovať si hračky, umyť si zuby, ísť spať. Naopak, sám naháňam a sám uspávam.
Pre malého chlapca je tridsiatnik už seriózny pán v rokoch. Keď kráčam okolo detského ihriska a dvaja prváčikovia sa práve katujú v tráve, ihneď prestanú a s obavou zazerajú, či ich za to nevykričím ako typický dospelák. Z kategórie teenagerov som bol tiež doživotne vylúčený. Ak ma aj náhodou nejaká šestnástka zastaví, tak len preto, že sa chce opýtať koľko je hodín. Dokonca aj vysokoškoláci a mladší kolegovia ma úctivo pozdravia.
Ako sa teda naozaj cítim?
Často ako niekto, kto musí predstierať rozvážnosť a skúsenosť, aj keď by som si možno práve vtedy najradšej otvoril pivo a pustil nejakú punkovú vypaľovačku. Po namáhavej, 32 hodinovej službe ako deduško čakajúci na vyslobodenie z pazúrov života. Keď sa hrám so synom na pravekého dinosaura, tak ako škôlkárik čakajúci ďalšie zaucho, či aspoň napomenutie. Ako sa má vlastne taký tridsiatnik cítiť?
Minule naše oddelenie poctila návštevou 88 – ročná babička. Za vyše 30 rokov jej službu vypovedal už 11-ty kardiostimulátor. Keď jej kolega novučičký malý zázrak opatrne vsúval do vopred pripraveného miesta pod kožou, opýtal sa:
- „Babička, nebolí Vás to?“
- „A viete pán doktor, že rozkoš vyzerá inak?“
Milá babička. Minimálne jednému ucháňovi, ktorý sa ako osika trasie pred tretím krížikom ste ukázali, že brať život s radosťou a optimizmom možno v každom veku. Snáď túto múdrosť dokážem svojím životom odovzdávať ďalej. A nielen v tridsiatke.
