Milý deduško našu arytmologickú ambulanciu svojou návštevou nepoctil už niekoľko rokov. Už dlhšiu dobu sa síce necítil práve najlepšie, no slabosť a závraty predsa k vysokému veku patria, no nie? V to ráno sa však s ním už točil celý svet. Susedia ledva stihli privolať záchranku a už sa náš dedko lúčil s realitou. Lekárovi v sanitke stačili 2 pohľady - prvý na EKG, ukazujúce 20 pulzov za minútu a druhý pod ľavú kľúčnu kosť, kde na vychudnutom hrudníku čosi vyčnievalo. Pár sekúnd po tom, ako v húkajúcej sanitke dorazil na naše oddelenie, sa jeho srdiečko zastavilo celkom. EKG iba smutne kvílilo a tradičné haky-baky sa zmenili nekonečnú priamku.
Tu našťastie príbeh nekončí. Smrť je síce súčasťou života, ale netreba sa jej vzdávať len tak bez boja.
Pri resuscitácii musí človek zachovať chladnú hlavu. Cenná je každá sekunda, aj tá najmenšia chyba, či nepatrné premeškanie sa tvrdo trestá. Okrem tradičných postupov, akými sú zabezpečenie prívodu kyslíka dýchacím vakom s následnou intubáciou, vonkajšia masáž srdca a podávanie príslušných "životabudičov", sa pacientovi na hrudník umiestnili dve veľké elektródy, ktoré napojením na defibrilátor dokážu určitý čas stimulovať srdce, ktoré tak aspoň čiastočne zvláda plniť svoju funkciu pumpy. Pohľad na takéhoto pacienta nie je práve najradostnejší, každý elektrický výboj je sprevádzaný mohutným zášklbom trupu, ale účel svätí prostriedky.
Na neďalekom angiografickom sále sme práve, s adekvátnou chirurgickou posilou, dlhodobo plánovaným pacientom implantovali kardiostimulátory. Program išiel podľa plánu až na to, že výkon u jednej pacientky musel byť pre nevyhovujúce zrážacie pomery krvi o pár dní odložený. Jeden kardiostimulátor teda ostal nedotknutý.
Keď prišla správa o pacientovi, o ktorého sa naši kolegovia na oddelení už niekoľko minút pasujú s Cháronom, nebolo veľa času na rozmýšľanie. Typ zvyšného "strojčeka" nebol úplne totožný s tým, aký by si pacient žiadal, niekoľko stotisícové mašinky totiž po ulici len tak nebehajú, a bohužiaľ, žiaden "rezervný stimulátor" pre takéto situácie k dispozícii nemáme. Náš strojček bol modernejší, určený pre dve elektródy, kým deduško mal iba jednoelektródový. Jeho srdiečko však závažnosť situácie jednoducho nechcelo vziať na vedomie.
Rozhodli sme sa, v dnešnej dobe "tvrdého kapitalizmu", asi trocha čudne - pacienta zachrániť aj napriek možným rizikám, vyplývajúcim z implantácie "neodôvodnene" drahého prístroja. Milý deduško nám rozkvitol priamo na operačnom stole a už o pár hodín bol jeho zážitok iba zlou nočnou morou.
Moja obľúbená poučka pre dnešnú dobu znie tak, že každý dobrý skutok musí byť potrestaný. Nebolo tomu inak ani v tomto prípade, ale o tom radšej taktne pomlčím. Snáď tá spravodlivosť niekde predsa len existuje ...
