Prvá možnosť teda je, že plný očakávania z krásneho dňa zabúchate na dvere Radosti, ale keďže tá si práve zalieva čaj o desiatej, ani sa nenazdáte a stojí pri vás Smútok. A deň je v háji. Alebo zničený, s nechuťou do života a sľučkou okolo krku zaklopete Smútku, ale ten je dnes už dajaký uťahaný a prikvitne k vám nefalšovaná, nečakaná a o to väčšia Radosť. Nezbláznite sa však, drahí moji, takých dní veľa nie je.
Je až neuveriteľné, koľko ignorantstva majú tieto dve stvorenia v sebe. Nemajú zľutovania, je im jedno, či sú práve vítané, alebo nie. Dovolím si malý príklad. Na jednej strane, iste všetci poznáte prípad, keď sa z takej očakávanej udalosti, akou je svadba, stala nakoniec rodinná tragédia (akákoľvek podobnosť s tou Vašou svadbou je čisto náhodná). Na druhej strane, aj pohreb sa niekedy môže skončiť hurónskym smiechom, až sa podlamujú kolená. Zvlášť v prípade, ako keď na pohrebe počas spúšťania nebožtíka do hrobu mojej 82 - ročnej babičke zazvonil mobil...
Takéto sú aspoň moje doterajšie skúsenosti s týmito susedmi – Radosťou a Smútkom. Niekto možno povie, že som náladový, ale neverte mu. Ako vravím, ja som záhadu zdanlivej náladovosti rozriešil. Jedno však stále vyriešiť neviem. Nijakovsky nedokážem predvídať, ktorý z nich ma cez deň bude sprevádzať. Čo viem celko isto – obaja majú prazvláštne maniere a moje priania a túžby sú im ukradnuté. Často dokonca pracujú na zmeny a počas dňa si menia služby tak strašne rýchlo, že sa im nestíham prispôsobiť.
Dosiaľ proti ich vyčíňaniu žiadnu účinnú zbraň nepoznám. Vykročiť ráno pravou nohou je, ako som zistil, absolútne neúčinné. Nepomáhajú štvorlístky, medailóny, totemy, zaklínadlá. No a ak sa náhodou Radosť zopár krát do roka poberie na zaslúženú dovolenku, veď kto by jej to chúďatku nedoprial, v lepšom prípade skončíte bez známok života v poslednom mestskom pajzli. Ale ak vydržíte, rekreovať sa zas pôjde Smútok a vy ste zrazu stredobodom vesmíru.
Zakončiť tento blog porekadlom „Každý chvilku ťahá pílku“, by bolo možno trefné, ale v dnešný deň, keď sa pri mne vystriedali už celé légie zástupcov Šťastia a Smútku, sa s tým neuspokojím. Chápete dobre. Cítim sa dnes zasa raz ako na pokazenom Ruskom kole. Neviete ho náhodou niekto opraviť? Keď už musí byť raz hore a raz dole, nech to robí aspoň trošíčka predvídateľne.
