Ešte v trenírkach, maratónkach, so štartovým číslom na tričku. S poruchou vedomia, reagujúca iba na bolestivé podnety, extrémne dehydratovaná. V takomto stave mi ju rýchla zdravotnícka pomoc „zložila“ na príjmovú ambulanciu počas víkendovej služby. Nasledovala samozrejme rýchla náhrada tekutín a stratených minerálov.
V medicíne sa však veci zvyknú komplikovať. Nález na EKG spolu s vyššími hladinami enzýmov uvoľnených z poškodenej svaloviny srdca nápadne pripomínal infarkt myokardu. Laboratórny nález vykazoval vážne poškodenie pečene a obličiek. Mladá, zdravá žena, skvelá športovkyňa a zrazu toto?
Šťastie v nešťastí. Všetky spomínané poruchy nakoniec pripadli na vrub ťažkej dehydratácie, nedostatku kyslíka a extrémneho prehriatia. Silný organizmus sa pomaly, ale iste vracia do normálu. O chvíľu pôjde zas domov, maratónky si však tak skoro neobuje. Aspoň dúfam, že nie.
