Mám to šťastie, že som bol vybraný za exkluzívneho domáceho sparingpartnera, keďže doma zatiaľ Filipko iného rovnocenného súpera nemá. Ročná Karolínka totiž zatiaľ figúrky iba utešene rozhadzuje po byte, no a hrať s mamkou je „pod jeho úroveň“. Minule dokonca vyhlásil: „Vieš babka, učil som už hrať aj mamku, ale nepomohlo to...“
Blížia sa Filipkove meniny, a práve kvôli Karolínkiným neustálym diverzným akciám s figúrkami budem musieť môjho malého Kasparova zásobiť novým náradím. Za strateného čierneho pešiaka musel neľahkú úlohu dočasne prevziať moduritový krtko.
Filipko mal nepochybne šachový talent po kom zdediť. Ja som síce počas základnej školy šachu tiež na pár rokov podľahol, avšak moje šachové myslenie ani zďaleka nevybáčalo zo šedého priemeru. Avšak môj otec je bývalý výborný šachista s medzinárodným titulom majster FIDE. Preto nečudo, že je na novú záľubu svojho vnúčika aj náležite hrdý a návštevy u starých rodičov sa tak stávajú miestom intenzívneho taktického tréningu.
Čerešničkou na torte je však nová atrakcia košického korza – dve nadrozmerné šachovnice v blízkosti Dómu Svätej Alžbety, s krásnymi drevenými, ručne vyrezávanými figúrkami, kde si už pokojne môžeme kúpiť permanentku. Okoloidúci sa pritom nestačia diviť pri pohľade na hrou zapáleného špunta, ktorý ledva vytŕča spomedzi polmetrových figúrok.
