Sám doma

Ako zvláda moja polovička domácnosť, syna, mňa, seba? Netuším. A vôbec, ženám akosi nerozumiem...- Ako to, že chodí? – opýtal som sa gynekológa, keď mi manželka na tretí deň po pôrode prišla naproti.- No to sú práve tie rozdiely medzi pohlaviami. Ak by sme rodili my muži, ľudstvo by sa nedožilo ani mamutov... Niečo na tom asi bude. Pamätám si, že po vcelku banálnej operácii som „v mukách“ preležal týždeň v nemocnici a keď sa ku tomu pridala zvýšená teplota 37,1 C, môj výraz tváre lákal muchy na poslednú večeru. V dnešné ráno ma z postele vyhnala (okrem Filipka) olievačka. 9:30. Poplach! V rýchlosti som obliekol malého a následne aj seba a ide sa šibať! Ešte predo dvermi sa ma krútiac hlavou opýtal, prečo som si zobral aj šatku. No, pravda je, že v kravate ma videl naposledy pri svojom krste... Hneď v prvej zákrute ma napadlo, že som akosi pozabudol na hlavný tromf každého správneho olievača – korbáčik. Hor sa preto do našich hypermarketov. Carrefour – vypredané, Kaufland – zavreté, Tesco – vypredané. So synom na rukách a slzami na krajíčku som prosebne pozrel na osamelú pani v oddelení Informácií. – To nemáte v celom Tescu jediný poondiaty korbáčik? Pani na mňa pozrela chápavými očami vydatej ženy, vlastniacej doma zrejme podobné nemehlo a zo šuflíka vybrala vytúžený korbáčik, pôvodne určený ako bonus k nemenovaným cukrovinkám. Deň bol zachránený.(pani zlatá, fakt to máte u mňa)S dušou na jazyku, objedený, navoňaný, som sa napokon šťastne prebojoval všetkými návštevami. V roli vodiča, bodyguarda a kŕmiča môjho malého Filipka, ktorý kdekoľvek sa objaví, uchmatne všetku pozornosť okolia. Chvalabohu, pred chvíľočkou zaspal. Ešte som musel pracne dementovať ponuku, že bude spinkať s plyšovým ježkom. Zistil som totiž, že je to krtko a že ježka žiadneho nemáme. Do zajtra rána je to v suchu. Môžem sa teraz kľudne venovať svojim veciam.... No, ale asi až zajtra.Dobrú noc!