Úprimne povedané, služby v nemocnici mám celkom rád. V službe nemáte okolo seba nikoho, s kým by ste sa mohli poradiť, kto by za vás prebral zodpovednosť. Ste tam len vy sám, rečou jedného bývalého politika - ako kôl v plote. Je to však určite najlepšia škola a prostriedok, ako môže lekár "dospieť", aby sa z medicínskeho embrya vyvinul pán doktor. Často preto mávam pocit, že môj embryonálny vývoj ešte nie je zďaleka dokončený...
Je sobota, a ja, podobne ako minulú sobotu, víkendujem v nemocnici. Sobotňajšie služby majú svoje prednosti. Najväčšou je, že na druhý deň, t.j. po 24 hodinách sa idete domov vyspať. V iné dni takýto luxus nemáte. Prídete do práce ráno o pol ôsmej, robíte normálne do pol štvrtej, potom automaticky nastupujete do služby, ktorá trvá do rána do pol ôsmej a potom veselo v práci pokračujete, akoby sa nič nedialo. Veď čo je to 32 hodín, často bez spánku, v maximálnom sústredení? Vadí to niekomu?
Spoločnosť mi dnes robí zhruba tridsiatka pacientov, z ktorých dobrá tretina ani nevie, že je v nemocnici. Ak sa ráno poponáhľam, za 4-5 hodín mám všetkých obyvateľov nášho oddelenia zvizitovaných. Teda samozrejme, ak sa nejaký pacient neskomplikuje, čo je skoro pravidlom. Aby sme rozšírili náš sortiment, poskytujeme aj ambulantné služby. Prichádzajú k nám veru rozmanití zákazníci. Od ľudí, ktorým sa cez týždeň v pracovnej dobe nechce čakať u svojho lekára, až po životy visiace na tenučkej nitke, predznamenané príjemným zvukom húkačky.
Nesťažujem sa. V dnešnej dobe si človek prácu váži a u lekárov to platí dvojnásobne. Aj keď z niektorých vecí teda nadšený nie som. Každý deň počúvam v médiách, aký je nás obrovský prebytok, koľko nás treba ešte prepustiť, aby to bolo ako tak OK. V novinách opakovane čítam úsmevné správy o tom, že naša priemerná mzda je 30-tisíc (alebo žeby to počítali vo forintoch?). A to, že drvivá väčšina mojich spolužiakov teraz lieči ľudí v susednom Česku, už dnes nikoho neprekvapí. U mladších ročníkov je to vidieť ešte zreteľnejšie. Nerozumiem len jedinej veci, načo vlastne náš milovaný štát platí státisíce korún na "výrobu" jedného MUDr-a, keď sa ten nevďačník potom poberie predávať svoje vedomosti mimo rodnej hrudy?
A dnešná služba? Ako vravím, úplne obyčajná. Trestanec na súde dostal epileptický záchvat, pričom nám prišiel predstaviť aj svojich zelených bodyguardov. Pani po zlyhaní srdca tentokrát nečakane zradili obličky. Inej pani sa väčšia krvná zrazenina zatúlala do pľúcneho riečiska a to zatiaľ akosi nestačí s dychom. Vedeli ste, že od prehnanej úzkosti sa môžete skoro zadusiť a môže vám stŕpnuť celé telo? Dnes sa mi to jedna pacientka pokúsila predviesť. Ďalšia dorazila celotelovo označkovaná modrinami, keď sa predávkovala liekmi na riedenie krvi. K tomu tu máme pani, ktorej srdiečku nie a nie vysvetliť, že tých 25 úderov za minútu je predsa len trocha málo. A ako perlička. Naša milá a pracovitá sanitárka, ktorej žlčník sa práve v dnešnej službe rozhodol vypľuť zopár svojich kamienkov. Pankreas bol z toho taký unesený, že sa celý od vzrušenia zapálil a pečeň tiež začala statočne pokašliavať. Mohol by som takto pokračovať, ale načo? Veď vravím, celkom obyčajná služba. Ešteže ďalšia ma čaká až v pondelok.
