Majú mnoho spoločné. Obaja sú takí mysticky tajomní, nedosiahnuteľní, nepolapiteľní. Vedia všetko, no nepúšťajú si ma k telu. Načahujem ruku ako malé dieťa, keď sa prvý raz pozrie cez ďalekohľad, ale necítim ich. Napriek tomu ich vnímam tak jasne. Každú ich farbu, ich zvuky, ich vôňe. Toto mystické rande mi vždy zrýchli tep a vyvolá zimomriavky. A keď precitnem, cítim kropaje potu, ako mi stekajú po chrbte.
Čo by som si prial, keby som sa mohol s pani Minulosťou nejako dohodnúť? Strašne veľa. Chcel by som na chvíľu stretnúť svojich starých otcov. Ukázať ich svojim deťom a svoje deti ukázať im. Chvíľu by sa spolu hrali a potom by ich zobrali do cirkusu a na zmrzlinu. Chcel by som chytiť v správnej chvíli čiesi ruky a povedať prepáč. Chcel by som vziať naspäť pár boľavých slov. Chcel by som ... Viem, viem pani Minulosť, v tomto ste zásadová. Ale aj tak vám zo srdca ďakujem, že ste mojím pojazdným albumom spomienok. A určite vás nebudem zlatá pani meniť. Ostaňte, aká ste.
A čo vy, pán Budúcnosť, čo by ste mi ukázali? Mal by som z toho radosť? Nevidel by som umierať svojich blízkych, plakať svoje deti? Boli by naozaj také šťastné, ako sa modlím? Nie, vážený pane. Nechajte si svoju aroganciu a svoje vyhrážky, ja o to teda nestojím. Mám z Vás trocha obavy, ale nie strach, tak to radšej neskúšajte. Pred tým súbojom aj tak nikto z nás neunikne. Čakám Vás v ringu.
Ostala si mi ešte ty, drahá Prítomnosť. Nevšímaj si moje táraniny o tvojich kolegoch. Aj tak ostanem verný len tebe, či sa mi to páči, alebo nie. Sme si proste súdení.
A záver? Nezahrávajme sa s prítomnosťou, buďme k nej milí a pozorní. Ak totiž chce, dokáže nám riadne osladiť život. Ona sa totiž so svojimi kolegami dôverne pozná. Budúcnosť nám to potom stokrát vráti a minulosť nám to určite nezabudne.
