„Tak, čo sa deje, mladý pán?“ – opýtal som sa, skúšajúc pritom žoviálnosťou zakryť únavu a nervozitu. Mladý muž, s postavou ako z titulnej strany Fitness časopisu, na mňa vrhol ironický úškľabok.-„Ále, vypil som jedno pivko, rozbolela ma hlava, tak som zobral zopár otcových piluliek. Tak asi zo päť. Myslel som, že sú od bolesti .. Ale vysvitlo, že to boli lieky na odvykanie, no viete – otec je alkoholik. Mama začala vystrájať ako besná, vraj aby sa mi niečo nestalo, tak hneď volala sanitku. Stále všetko rada preháňa.“ Závan z jeho úst vravel, že spomínané jedno pivo malo viacerých nasledovníkov... Počkal som chvíľu, kým sa ambulancia nevyprázdni od záchranárov a sestier. Ostali sme sami. -„No neviem“, odvetil som, „ja pri bolesti hlavy zvyknem užiť nanajvýš tak jednu tabletku...“- „Ja som to len troška poistil“ – zopakoval spomalený, bezstarostný úškľabok 5 rokov praxe v nemocnici ma síce radí medzi lekárske embryá, je to však dosť času na získanie citu vedieť rozpoznať, čo je banálna hlúposť a čo zaváňa problémami. „Odpočinťe si, chvíľku sa porozprávam s vašou sestrou“. Vyšiel som vonku z ambulancie, kde nervózne prešľapovala mladá žena. „Pri všetkej úcte slečna, verzia vášho brata je nanajvýš zvláštna. Čo sa vlastne stalo?“Venovala mi zaslzený pohľad: „Je to celé komplikované pán doktor. Jeho priateľka, s ktorou má dcérku, ho nechala. Dieťa má dokonca aj s bývalou priateľkou. Tento rozchod však psychicky nezvládol. Keď sa to dozvedel, začal strašne piť. Porozbíjal nám doma nábytok a nakoniec užil otcove lieky. Veľmi sa bojíme pán doktor, čo ešte vyvedie".Ani ma to príliš neprekvapilo. Pacientovi som skúsil vysvetliť, snažiac sa pritom vyvolať pocit empatie, že občas proste prídu aj ťažké chvíľe, ale aj tie patria k životu. "Teraz Vás posielam ku kolegovi na psychiatrickú ambulanciu. Nech sa s vami porozpráva a zhodnotí váš stav." Na moje prekvapenie zareagoval pokojne: „Ale iste, iste. Urobím, ako mi poviete“. Podal som mu ruku, zaželal všetko dobré. V náleze ktorý som mu podal, svietila jediná diagnóza: tentamen sucidii, teda samovražedný pokus.Toto sa stalo v nedeľu. Ako dopadlo jeho stretnutie s psychiatrom, neviem. Ani som po tom nepátral. Nebyť našej sestričky, ktorá býva v jeho susedstve, nikdy by som si naňho nespomenul. Zapadol by prachom stoviek vážnejších prípadov. Ale nezapadne. V stredu ho našli obeseného v jeho byte. Ostali po ňom 2 malé deti, hromada neštastných príbuzných a jeden zbytočný doktor.
7. apr 2006 o 17:17
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 943x
Zbytočný
V ten deň bola služba priam neznesiteľná. Pípanie monitorov na oddelení prerušovali húkačky sanitiek, ktoré akoby si v ten večer rezervovali parkovacie miesto práve pred našou ošarpanou budovou. "Iné oddelenia snáď nejestvujú?" – hromžil som vduchu, pobehujúc medzi vážnymi prípadmi na oddelení a pacientami „z ulice“.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(23)