Bialystok bol totiž miestom svadby môjho "starého" kamaráta Ludovica, ktorý z rodného Palerma dorazil aj s početným zástupom sicílskych "Hujerovcov" - t.j. členov rodiny a priateľov. Odkedy sa poznáme (a je to už dobrých 8 rokov) tvrdil, že za ženu si vezme jedine Slovenku alebo Poľku. A sľub dodržal. Vyvolená bola milá a sympatická Monika z Bialystoku, umelkyňa telom i dušou, medzitým už perfektne ovládajúca taliančinu. To však ani zďaleka neplatilo o všetkých účastníkoch svadby.
Bilingválny svadobný obrad sa konal v miestnej známej románskej bazilike, pričom kňaz úplne plynule a nenútene prechádzal z poľštiny do taliančiny a naopak. Bolo viac ako symbolické, že náš hotel sa nachádzal iba pár metrov od miesta, kde sa narodil "vynálezca" Esperanta - Lejzer Ludvig Zamenhof. Stovku svadobčanov tvorili okrem troch Slovákov (t.j. mňa, mojej manželky a mojej sestry) z polovice Taliani a z polovice Poliaci, pričom znalosť angličtiny bola dosť vysokým nadštandartom. Napriek to je priam neuveriteľné, ako sa dokážu ľudia baviť, ba dokonca komunikovať aj bez toho, aby hovorili rovnakou rečou. A nebolo to ani zďaleka spôsobené iba narastajúcim promile alkoholu v krvi. A aj toho alkoholu sa v porovnaní s našimi končinami pilo určite menej - ani zďaleka sa nekonal slovenský svadobný model typu - "svadba bola super, aj nevesta sa bila...".
Čo vám budem hovoriť. Bardzo še mi podobalo...
Cesta späť mi zbehla akosi rýchlejšie. Možno to, že som bol doma o 2 hodiny skôr, má na svedomí kvalitnejší poľský benzín /ale aj drahší, pša krev cholera!/. A možno ma k rýchlejšej jazde škodoradostne povzbudzovala poľskými rádiami v jednom kuse omieľaná správa, že poľskí zdravotníci už mesiac neúspešne štrajkujú, pričom platy majú dokonca ešte nižšie ako my /dovtedy som totiž fakt netušil, že sa to v "civilizovanom svete" ešte vôbec dá/.
P.S: Zistil som, že nadpisy v okolí poľských kostoloch v znení "KATOLICKE PRASA" nemajú na svedomí rozvášnení Moslimovia, ale že je to označenie predajných miest katolíckej tlače.
