Čo som zač očami dnešnej doby?

Uvediem iba zopár príkladov z množstva mojich zvrátených názorov: Mám pocit, že do svadby som sa ako človek hľadal, bol som si sám sebou neistý. Vďaka mojej žienke som sa zmenil. Nie len, že som našiel nesmiernu lásku, ale aj pochopenie svojich nedostatkov a tým som zároveň získal snahu byť lepším. Aby som bol konkrétny. Týždeň po tom, ako sme spolu začali chodiť, som z jedného dňa na druhý prestal fajčiť. Pritom 6 rokov som sa o to neúspešne pokúšal. Všetci, vrátane najlepších kamarátov boli presvedčení, že Aďka mi dala ultimátum – buď ona, alebo cigarety. Nie, nedala. Keď som si pred ňou zapálil cigaretu, nepovedala ani slovo. Úplne mi stačil jej pohľad, ktorý vravel: „Kajko, zbytočne si tým škodíš“. Predtým som sa často stresoval, všade som sa ponáhľal. Tešil som sa akurát na piatkové pivo s kamarátmi a stredajšiu Ligu majstrov, všetko ostatné som považoval za nutné zlo. Dnes – a zrejme je to taká malá úchylka, sa teším do práce. Aj keď polovicu dňa by za mňa pokojne, a určite aj lepšie, zvládol radový úradník, tá druhá polovica dňa a služby stoja za to. Baví ma ten večný súboj s chorobami a prípadné víťazstvo je mi obrovským zadosťučinením. Teším sa domov z práce. A oveľa viac ako na večerný film či futbal sa teším na svoje dve deťúrence. Že mi trojročný Filipko porozpráva, čo robil v škôlke, že sa spolu pôjdeme bicyklovať, že skočíme do cirkusu či do zoologickej. A moja trojtýždňová Karolínka, ako som už písal, to je priam zosobnené šťastie. Malý anjelík v bábetkovskom vydaní. Akoby to nestačilo – neverím na vedecky dokonale preskúmanú, tisíckami faktov podopretú a nevyvrátiteľnú evolúciu. Neverím, a pritom z biológie aké také základy mám, že život vznikol pradávno z neživej hmoty. Vravím že som staromódny, ale čo už, proste som veriaci. Verím, že spravodlivosť na nás čaká na druhom svete, že tu sa jej jednoducho nedočkáme. Že nežijeme iba pre seba, ale hlavne preto, aby sme slúžili pánu Bohu. A tiež, že do večnosti si so sebou zoberieme len skutky, nič iné. Nerád by som sklamal všetkých, ktorí sú hlboko presvedčení, že lekári nevedia čo s peniazmi. Takto som to aspoň čítal v početných diskusných príspevkoch na blogu. Manželka je tiež lekárka a asi sme obaja buď riadne „sprostí“, alebo neschopní, lebo už 5 rokov žijeme od výplaty do výplaty. Často si musíme požičať, vypomáhajú nám rodičia a na dovolenke sme boli najďalej u svokrovcov pri Levoči. Nečítam Nový Čas ani Šarm, nepozerám Reality show, dnešní humoristi sa mi zdajú všetko možné, iba nie vtipní. Neverím astrológii, populárnym horoskopom, dokonca ani veštici Teodore. Mám pocit, že dnešné celebrity sú zväčša exhibicionistickí polokriminálnici, že skutočné osobnosti sú buď bez záujmu médií, alebo dávno za hranicami. Veru veru, takýto som ja čudák. A napriek tomuto všetkému, či mi veríte či nie, som šťastný. Priam prešťastný. Verím a chcem veriť, že aj keď mi raz narastie brucho a vypadajú vlasy, vždy budem úplne presne vedieť, v čom spočíva moje šťastie.