Po dobrej poldruha hodine statočného predierania sa pomedzi regály a kúpychtivých ľudí bola už hladná, smädná a riadne vyčerpaná, preto zaradila spiatočku a pripojila sa do davu smerujúcemu k východu. Keď už z vonku zacítila závan čerstvého košického smogu, ozvalo sa hlasné pípanie.
Hypoglykémiou spomalený mozog si ešte ani nestihol plne uvedomiť, čo sa deje. Spamätala sa až vo chvíli, keď ju statný SBS-kár zdvorilo viedol nabok a kázal jej vyprázdniť obsah vreciek a kabelky. Táto osobná – plne verejná prehliadka trvala nejakých 5 až 10 minút. Viacerí okoloidúci si so škodoradostnými pohľadmi vychutnávali Tesco reality-show, pri ktorej ostrí chlapíci chytili ďalšiu sprostú zlodejku.
Výsledkom osobnej prehliadky bolo to, že na oddelení hračiek prepracovaná brigádnička za pokladňou Jolanka, zabudla z čerstvo kúpeného darčeka odstrániť ochranný „pliešok“, ktorý potom pri východe spustil poplach. SBS-kár skontroloval bloček od mojej vyplašenej polovičky, všetko si overil u slečny Jolanky na poschodí a po polohlasnom „prepáčte“ sa už o pár sekúnd opäť plne sústredil na chytanie ďalších zlodejov.
Chápem, že v našich obchodoch a obchoďákoch, a zvlášť v tomto predvianočnom čase, sa kradne jedna radosť. Je však za desať minút stresu, hanby a poníženia, ktoré spôsobila nepozorná a prepracovaná slečna Jolanka z Tesca, slovko „prepáčte“ dostačujúce?
P.S. Slečna Jolanka sa reakcie zo strany zamestnávateľa báť nemusí. Jej meno som zámerne zmenil /keďže nemám ani šajnu, ako sa volá/.
