Keď sa včera moja drahá polovička chystala na prechádzku po košickej Hlavnej ulici aj s našimi dvoma deťúrencami, nepredpokladala, že sa jej minivýlet skončí tak rýchlo. Príjemnú vychádzkovú idylku narušil statný 50 – tnik:
„Mladá pani, prosím vás, nepodpísali by ste petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO?“
Manželka naňho udivene pozrela a odpovedala:
„Nie, ani náhodou. Ďakujem“ A chystala sa pokračovať v ceste.
Tu sa ale čelo prešedivelého petíčiara zamračilo, vyceril zuby a skríkol:
„A to vám chýba vyvraždenie vašej rodiny? Chcete, aby vám zabili vaše deti?“
Manželka sa z nečakanej agresie roztriasla ako osika. Mala pocit, že jej ten sympaťák čochvíľa jednu vytne. Tlačiac kočík s našou ročnou Karolínkou chytila do druhej ruky 4-ročného Filipka a pridala do kroku.
Petičiarovi to však zjavne nevadilo, hnal sa za ňou a častoval ju:
„Asi vám chýba zdravý rozum, čo? To si nevážite svoj život?“
To už moja milá Aďka utekala z dvoma detvákmi a poriadnou tachykardiou po Hlavnej ako o život. Petičník to našťastie po chvíli vzdal. Asi sa zľakol, aby mu nejaký militaristický smrad medzitým neukradol jeho stolček z petíciou.
