V tridsiatke síce rozhodne nepatrím ku ktovieakým pamätníkom, komunistický režim však na našej rodine napáchal príliš veľa zla nato, aby som zabudol. Preto mám prvomájové sprievody, pionierske uniformy, frázy typu "so Sovietskym zväzom na večné časy" a podobné nezmysly stále v živej pamäti.
Bol som tuším tretiak. Poobedie som trávil v školskej družine nanajvýš zmysluplne - učili sme sa so súdružkou vychovávateľkou jeden z červených šlágrov. Dodnes si ten text aj melódiu pamätám:
"Súdruhovia, prápor veje, krásny červený,
dvíhajme ho stále vyššie, svet nech premení.
Nezľakni sa nepriateľa, kráčaj smelo vpred,
Váhať nesmieš, naše heslo: Práca je aj chlieb!"
Súdružka vychovávateľka bola nacvičovaním taká uchvátená, že si absenciu troch dievčat všimla až po dobrej polhodinke.
- "Kde zmizli tie tri? Veď do družiny riadne prišli!"
- "Ehm, no, viete, sučka učiteľka" - zaznelo neochotne po hodnej chvíli z jedných úst, "oni sú na vécku. Oni sa totiž to, oné, pripravujú na prvé sväté príjmanie."
V porovnaní s náhle vzniknutým zafarbením tváre súdružky vychovávateľky, bol ospevovaný červený prápor bledý ako stena. Jej ústny kútik nezvládol tlak spenených slín a explodoval. Následne službu vypovedali artikulačné orgány a spodná sánka podľahla tlaku gravitácie. Trvalo hodnú chvíľu, kým chytila dych.
- " Tototototo - to ako naozaj? Sväté prijímanie? To nemyslíte vážne? My sa tu učíme takúto krásnu pieseň, a oni... Už aj nech sú tu!"
To vám bol pohľad! Vychovávateľka podopierajúca sa o katedru na pokraji psychického kolapsu, a pred tabuľou popísanou budovateľským textom tri na smrť vystrašené, vzlykajúce dievčatá, s roztrasenými kolenami a modlitebnými knižkami v ruke.
Nasledujúci deň nás v škole čakal výsluch o tom, kto chodí do kostola. Na podobné situácie som bol doma odmalička systematicky školený, zahral som dokonalého ateistu. Už ako 8 ročný som totiž vedel, že môjho otca - vysokoškolského pedagóga, by okamžite prepustili z práce.
Ako dopadli tie tri dievčatá naozaj neviem. Pamätám si len, že tesne po revolúcii mi mladšia sestra po návrate s družiny hovorí:
"Ty Kajo, predstav si, dnes som počula, ako sa naša vychovávateľka v triede rozpráva s riaditeľom. Vraveli, že budú voliť čerešne. Nevieš čo to znamená?"
