Expert

Čo viac sme si mohli priať? Blažení rodičia sa s vedomím vyriešeného problému pokojne vybrali do práce a ja ako študent počas letných prázdnin som vyčkával. Okolo 10-tej sa ozval zvonček. Pri bráničke postával mladý, nesmelý ucháň, v lepšom prípade tesne po 20-tke. „No čo“ pomyslel som si, „ na experta síce dosť mladý, ale mladosť je predsa dravosť“. Prvá pochybnosť vo mne skrsla pri letmom pohľade nášho experta na svoj objekt záujmu - „Ci pana! Ta taky kotol som ešči nevidel!“. Po mimoriadne náročnej (a hlučnej) demontáži a vyšetrovaní jeho diagnóza znela: „Ta vymennik je zaneseny!“. Pre technicky podobne zdatných ako ja - výmenník je v podstate hlavná časť plynového kotla, tvorí skoro polovicu z jeho ceny. Pustil sa teda do práce. Problém bol v tom, že nijakovsky ten výmenník nevedel presvedčiť, aby dobrovoľne vyšiel von z kotla. Lomcoval s ním a trepal o stošesť. Po dobrých troch hodinách som prišiel na zbežnú kontrolu.„Tak čo pán majster, pivečko nebude?“ – realizoval som mamine inštrukcie.Akoby ma prepočul: „Ta, daco zhorene tu necitite?“„No, niečo cítim, myslel som, že je to normálne.. Stalo sa niečo?“ – veštil som z jeho neštastného pohľadu.„Ta, vlasy mi obhoreli ...“. A naozaj, až potom som si všimol tlejúce zvyšky a stúpajúci dym nad jeho bývalou hrivou. Na druhý deň sa mu podaril ďalší husársky kúsok - vytúžený výmenník v polovici zlomil. Experta však robia činy. Nelenil a na tretí deň došiel so zváračkou. Životom takto a podobne ťažko skúšaný, strávil u nás dobrý týždeň. V piatok poobede som ho však videl naposledy. Trápil sa, vymýšľal, ale tesne pred koncom pracovnej doby, zrejme nechtiac riskovať stretnutie s rodičmi, sa proste vyparil. Navždy. Do jeho materskej firmy sme radšej ani nevolali. Báli sme sa, že by nám ho poslali naspäť. Celá sranda nás nakoniec vyšla poriadne draho – museli sme kúpiť nový kotol. Ten rodičom našťastie zatiaľ ako tak funguje. Až kým im jedného dňa nepošlú ďalšieho experta ...