- Stále ma niečo bolí.
- Prakticky nikdy sa mi nič nechce robiť.
- Raz za 2 týždne si meriam krvný tlak. Užívam vitamíny.
- O 10-tej večer už netúžim ísť na diskotéku, ale do postele.
- Nebaví ma len tak sa ožrať do nemoty.
- V bare si zväčša nepripadám ako konzument, ale ako pedagogický dozor.
- Ak pozdravím "ahoj" alebo "nazdar" neznámeho človeka, ktorý je podľa mňa o dobrých 5 rokov starší ako ja, zásadne mi odvetí "dobrý deň!".
- Čerství absolventi vysokých škôl mi pripadajú tak, ako by sa ešte občas pocikávali.
- Ľudia, ktorí ma poznajú od narodenia, mi vykajú a oslovujú ma "pán doktor" .
(a asi si myslia, že keby mi zasa raz začali tykať a volať ma krstným menom, do krvi sa urazím)
- Pacienti ani ich príbuzní sa ma už nepýtajú, kedy som skončil školu.
- Gymnazistky sa na mňa už neusmievajú.
- Naopak, postaršie pojazdné drogérie sa na mňa usmievajú až priveľmi.
- Holičstvá navštevujem oveľa častejšie, zato ostrihanie mi trvá výrazne kratšie.
- Pohoršujem nad tým, že 13-14 ročná mládež po ceste do školy pofajčieva.
- Televízne relácie pre teenegerov mi pripadajú úžasne blbé a bezduché.
- Už 5 rokov som nehral žiadnu počítačovú hru.
- Som alergický na dievčatá s piercingom.
- Nepočúvam Rytmusa, Kontrafakt, ani Roba Miklu.
Aby som vás príliš nevyčerpal, uviedol som len niekoľko príkladov. Sami iste uznáte, že aj taký František Krišof Veselý v časoch Dedinky v údolí, by popri mne vyzeral ako sopliak.
Alebo sa mýlim? /Prosím, povedzte že áno!!/
