Keďže naše interné oddelenia už viac rokov "úspešne" oživujú zašlú slávu záchytiek, s podguráženými občanmi máme zaujímavých zážitkov až až. Nedávno sa ma na mol opitý, ale inak úplne zdravý spoluobčan opýtal, prečo ho nechcem hospitalizovať, a ako má vlastne po vyšetrení ísť domov, keď aj na kliniku ledva došiel. Mal som síce silné nutkanie opýtať sa, či ho náhodou nemám odviesť vlastným autom, ale ostal som maximálne slušný a zdvorilý. Dokonca aj potom, čo sa mi začal vyhrážať, že ak ho na oddelení nenechám aspoň prespať, bude sa na mňa sťažovať v Štrasburgu.
Takmer legendárna je príhoda o nepochopenej babičke. Jedného pekného letného dňa sa totiž jeden kamarát stavil s druhým, že zíde v paneláku z najvyššieho poschodia až na prízemie - na lyžiach. Spustil sa teda z 10 poschodia superobrovským slalomom a takmer sa mu jeho cieľ aj podaril. Bohužiaľ, tesne pred finišom - medzi prízemím a prvým poschodím, vrazil do nič netušiacej babky. Keď sa babička na traumatológii prebrala, pýtali sa jej, ako sa to stalo. Avšak keď počuli vysvetlenie, že ju v uprostred leta zrazil na schodoch v bloku sused na lyžiach, ocitla sa starenka na pár dní nedobrovoľne na psychiatrii.
Najnovší zážitok mám od svojej setry - lekárky na klinike otorinolaryngológie.
Nešťastníka s pomliaždenou priedušnicou, ktorý sa pokúsil obesiť na železnej reťazi, sa snažili udržať pri živote zo všetkých síl, čo sa nakoniec aj podarilo. O mužovi, pochádzajúceho z nemenovaného mesta na východnom Slovensku, však nemali takmer žiadne informácie. Nevedeli, či sa na niečo nelieči, neužíva nejaké lieky, netrpí na alergie a podobne. Preto si lekári od policajtov, ktorí na oddelenie došli kvôli vyšetrovaniu nešťastnej udalosti, pýtali priniesť dokumentáciu.
Policajti boli veľmi ochotní, nelenili a na druhý deň na oddelenie dokvitli s železnou reťazou ....
