Veštili ste už veštici?

Nasledujúca príhoda sa bohužiaľ nestala mne. Stala sa môjmu otcovi – dlhoročnému lekárovi a pedagógovi na Lekárskej fakulte, počas pobytu v Španielsku, v meste Sevilla. Pri prechádzke uličkami večernej Sevilly k nemu pristúpila slávnostne vyobliekaná cigánka – veštica. V cudzincovi evidentne zacítila ľahký zárobok. Bez predošlej konverzácie si rukami vypýtala jeho dlaň, hlboko sa do nej zahľadela, a vážnym hlasom naňho spustila:

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (23)

- Inteligento! Otec s úsmevom na perách jemne prikývol. Nebude jej predsa tvrdiť, že je nejaký tĺk...- Children universitas – pokračovala vo svojom esperante a opäť raz úspešne, keďže sme vtedy so sestrou obaja študovali na vysokej škole. Nasledovali ďalšie a ďalšie podobne trafené skomoleniny, ktoré zakončila presvedčivým:- In Espaňa no problemo! - Thank you very much, you are very clever – ďakoval jej pobavený otec, chystajúci sa pokračovať v prechádzkeOna mu však rázne zastala cestu:- No seňore! Six hundred pesetas! 600 pesiet bol vtedy celkom slušný peniaz a predovšetkým, pripadal mu trocha lacno zarobený. Zahľadel sa na ňu očami, ktoré počas 30 – tich rokov praxe takto prehliadli tisícky pacientov. Na jej postavu, ktorá zďaleka neprezrádzala nedostatok výživy, na jej tučnučkú, mesiačikovitú tvár, s výraznou cievnou kresbou, na nikotínom zožltnuté prsty rúk a priznám sa, ani ja sám neviem, na čo všetko ešte. Náhle uchopil jej dlaň a so všetkou vážnosťou povedal:- Diabetico! Cigánka od prekvapenia pol kroka cúvla a nechápavo sa pozrela na svoju spoločníčku.- Hypertonico! – vyriekol otec, posmelený evidentne správnym úsudkom. - Problema cardiale – pokračoval suverénne. To už sa cigánečke začali objavovať na čelé prvé kropaje studeného potu, pričom jej dovtedy nevýrazná sprievodkyňa – zrejme dcéra, len ťažko zadúšala návaly smiechu.- No fumare! Pericoloso morte! Čo značí nefajčit! Nebezpečenstvo úmrtia!Mimochodom, slovná zásoba španielčiny môjho otca je z veľkej časti založená na varovnom nápise v taliančine, umiestnenom na toaletách našich vlakových súprav, ktorá zakazuje používať WC počas zastavenia vlaku v stanici...Gracias, seňore – koktala preľaknutá cigánka a chystala sa na odchod.- No seňorita! Seven hundred pesetas! – zaklincoval otec pichľavý klinček na svoje miesto.Stará cigánka v panike chytila svoju družku a v osobnom rekorde zmizla z dohľadu zrakov večerného mesta. Neviem, ako dlho boli ešte Sevillské ulice ochudobnené o starú vešticu..Mimochodom, túto historku otec často rozpráva študentom na prednáškach z Internej medicíny, pretože z nej vyplýva dôležitosť znalosti inšpekcie – t.j. zisťovania známok ochorení už obyčajným pohľadom. Snáď sa aj ja raz vyberiem do tej Sevilly...