Začínajú sa poľné práce, turistická sezóna, Peter sa dokonca chystá pozrieť si majstrovstvá sveta gladiátorov v Ríme. Po poslednej večeri prichádza posledná noc. So spevom na perách sa púšťame na Olivetský kopec. Tam sa skrýva v prekrásnom prírodnom prostredí, v tieni prekrásnych platanov, nie ďaleko od prekrásnych tôní jazierka vzniknuvšieho podľa legendy z obrovského množstva pivného moču miestnych štamgastov, prekrásna Getsemanská záhradná piváreň, kde za spevu prekrásnych vtákov možno prekrásne stráviť množstvo nahlúpleho času. Snáď aj ten filantrop príde na nové myšlienky. Pivné. Ježiš sa tu chce rozlúčiť so svojou mladosťou, ako sa vyjadril, zaspomínať na staré dobré časy. Pivo má melancholické podtóny. V clivých rozhovoroch o sexuálnych radovánkach plynie večer, rozoberáme svoje sexuálne túžby, vykladáme sny, neruší nás žiaden totem, nevadí nám ani jedno tabu. Prvý som si všimol, že sme sa dostali do pozornosti niekoľkých za stromami schovaných pánov. Rímsky fízlovský systém je hrozne nenápadný. Chcel som to nebadane pošepnúť Ježišovi. Nakláňam sa k nemu. On zasnene žmúri, nastavuje pusu. Nevydržím! Bozk ako ružová záhrada. Osud pripravuje človeku nebezpečné nástrahy. Aj obušky. Ježiš sa zbytočne vyhovára. Obvinenie z nemravnosti, homosexuality, pohoršovania verejnosti, rozširovania AIDS, vlastne toto ešte nie. Po krátkej bitke, keď Rimania najprv odmietli reagovať na náš gándhiovský postoj a výkriky máme holé ruky a my sme prudko zmenili taktiku, sa nám darí utekať. Cieľ a miesto stretnutia rozpŕchnuvšieho sa kŕdľa apoštolov je jasný: bar U Kaifáša. V ktoromsi písme sa bude už o pár rokov písať, že tam bol Ježiš sám a dokonca dovedený rímskymi vojakmi, ale pokiaľ mi pamäť slúži( čo však môže byť aj mystifikácia), nebolo to tak. Beh cezpoľný, ako každý šport, škodí zdraviu. Vitaj, bar! Ježiš tu už sedí, prichádzajú aj ostatní, útek z Getsemanskej sa vydaril. Víno tečie potokom. Jedno nechápem, prečo nám Ježiš stále dokola rozpráva o svojich kšeftoch, ktoré si ešte nestihol uzavrieť. Ráno má vraj vyniesť s nejakými dvoma vreckármi kríže na Golgotu. Keď však bude takto popíjať, tak mu to vôbec nezávidím, to bude hotová kalvária v tom jeruzalemskom vlhkom teple. Vraj to sľúbil Pilátovi. In vino veritas, kamarát. So šéfom judskej polície by som neuzavrel obchod ani za nič. Nad rámom je každé prostredie pekné. Inšpirujúce. Ježiš ma poprosil, aby som mu zarecitoval zo svojich veršov. Tajne som čakal na tento moment, pretože som napísal novú báseň tentoraz surrealistickú ponášku na biblické žalmy a hymny: Narodil sa Kristus Pán
Zasa jeden šťastný pôrod, doboha!
A vraj je to oné-chlapec, Má taký maličký pohlavný údik
A celý svet si vydýchol, Lebo tento vták, Bude ukrižovaný pre radosť
Poplačme si radujme sa, Že žijeme dlhšie jak on
A prežili sme aj, Zahnívajúci kapitalizmus
No nie výborná? Je. Ježiš sa válal od smiechu. Tomu poslednému slovu síce nerozumiem, ale ten príval pobehlíc, ktoré s obnaženými vnadami okolo nášho stola radostne tancujú, ma presviedča, že to nie je márne. Vzťah umenia a dám ma vždy privádzal a bude privádzať do extázy. Tuším, že medzi estetikou a erotikou nebude len vzťah rovnakého začiatočného písmena. A koncovky. Ale ani vzťah finančný, pretože peniaze nepatria medzi hobby estetickej lobby. Pijúc z črievice červené víno sa ledva stíham uhynať. Prsiam a stoličkám. Ježiš vyprovokoval bitku. Alebo naopak. Ježiš je príčnou vyprovokovanej bitky. Rimania nás našli. Ono v meste, lacno má dva nočné bary, to nie je až také náročné. Prekvapuje ma skôr to, v akej sú početnej prevahe. Nezdá sa mi to fér, keď na dvadsiatich apoštolov- stotina rímska. Filozofia násilia, na ktorú som si už ráčil zvyknút za týchto nemnoho tisícročí, čo sa potulujem po mysliacom svete, má rovnakú tvár. Ja mám pravdu, pretože mám zbraň. Trochu ľutujem Ježiša, že aj on tak skončí.Bitka prebieha v pomerne hektickom tempe. Pochopil som. Ježiš v osídlach moc. Ten antisemita poturčenecký. Kaifáš nás chcel nalákať. A prenasledujúci Rimania mu prišli vhod. Tu máš, kričím, nenávidiac afekty, a s rozmachom mu triafam do tváre mešcom. Je tam tridsať strieborných, čo mi dal ako úplatu, aby sme došli k nemu. Po úderoch do temena tuším, že som to nemal robiť. Ležali ste zbitý na zemi? Nie? Ježiš síce tvrdil, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, ale po svojich skúsenostiach neodporúčam. Hľadám ho a nevidím. Môj pohľad zakotvil na kľačiacom Petrovi, ktorý tvrdil, že Ježiša nepozná. Pilátovi chlapci vedia byť nepríjemní svojimi otázkami na telo. Nečudujem sa Petrovi, že ho zapiera. Čestne, vy by ste sa priznali k svojmu šéfovi po oznámení, že je defraudant? Dopíjam, čo môžem, kým stoličky nerozmlátia všetko. Chýba pokora. Ježiš je slušný aspoň v tom, filantrop zarytý, že nechá bezprizorných čestne bezprizornieť. Nie ako títo devastujúci rímsky vojaci. Hladina krvi v alkohole stúpa. Ako opitý koráb potácam sa von. Nemajú svedomia. Ježiša čaká pri vchode miestna spodina a vykrikuje, aby ho ukrižovali. Schovaný na záchode vidím škárou, ako si Pilát umýva ruky. Tuším, že z toho miesta musím zmiznúť. Jediná nádej mi zostáva, vyspať sa. V hroznom sne ma prenasleduje pocit, že som čosi prešvihol. Ani nie tak udalosť, čin, ale moment, ktorý rozhoduje. Budím sa. Pocit, v ktorom sa zobúdzate a nie ste si istý, či posteľ, do ktorej ste si ľahli, je totožná s tou, kde sa zobúdzate. Pochybnosť o vašej skutočnosti. Snívam sa ja vám, alebo vy mne? Zaspávam. Budím sa, spotený, ako za najsparnejšieho leta. Nič nevidím. Možno mi preskočilo. Už tretiu hodinu nič nevidím, nevnímam očami. Preč, preč spomedzi múrov. Oslobodiť sa zo stiesnenia, z pocitu viny. Ujsť pred samým sebou, neobviňovať sa. Kážem si a nepočúvam. A kričím. A kričím, ako ozvena odpovedám akémusi známemu hlasu, kričím jednu jedinú vetu: ,,Eloi, eloi lanuma sabakthani?“ Potom som sa obesil, pritom to z duše neznášam.
