Tatran z Košíc v piatok podvečer zrušili. Odporúčali nám, že časť úseku až do Margecian nás odvezie osobný vlak, kde bude čakať vlak, ktorý pôjde do Bratislavy. Keď sme prišli do Margecian, stál tam odstavený vlak, ale nik nám nepovedal, že to je ten, ktorý ide do Bratislava. Spontánne sme nastupovali a čakali. Pred nami už tam boli cestujúci z predošlého vlaku. Po dlhšej dobe bola informácia, že trať zavalilo v Richnave a treba ju najprv uvoľniť. Ako dlho to bude trvať, nevedel nik, ani výpravca.
Po dobrej chvíli prišla partia asi 10 unavených chlapov (asi už pred tým pracovali pri moste v Kysaku) a prestúpila z jednej dreziny do druhej s bagríkom a s bagrom a vydala sa pratať zával.
Informácie, ako dlho to bude trvať nemal nikto. Väčšinou sa zhodovali na tom, že asi nad ránom vlak vypravia. Preto som prijal ponuku, vrátiť sa do Košíc a tam prespať. Boli sme viacerí, ktorí tak urobili.
Okolo 11 sme prišli do Košíc. To čo sme videli cestou bolo oveľa horšie, ako to , čo bolo pred niekoľkými hodinami. Koľajnice miestami pod vodou, zúfalstvo ľudí. Začala evakuácia častí Košíc.
Ráno sme sa dozvedeli, že vlak odišiel do Bratislavy, že ďalší pôjde po 10 hod. Potom o rozsiahlom poškodení trate, že z Košíc nebude vypravený žiaden vlak. Okolo 11 hodiny prišla informácia, že krízový výbor rozhodol, že nás prepraví autobusmi do Kysaku a odtiaľ pôjdeme vlakom ďalej.
Čakali sme na 3 autobusy, ktoré prišli z Prešova. Keď sme prišli do Kysaku, tak sme nastúpili do vlaku. Vlak samozrejme bol prázdny, predsa sme prišli iba tromi autobusmi. Tak sme čakali na ďalších. Vlak meškal hodinu. Ale nie ten pôvodný, ale podľa cestovného poriadku nasledujúci. To sme ešte netušili, čo bude ďalej.
Keď sa pohol, tak sme sa dostali do bez problémov do Popradu, kde bolo preplnené nástupisko. Dva školské výlety, 50 starcov z rekreačného pobytu a ďalší. Poprad vydával miestenky. Začal boj o miesta, lebo aj tí predošlí mali zaplatené miestenky z predošlých vlakov.
Do Bratislavy sme prišli večer okolo 8 hodiny. Stanica bola plná čakajúcich na svojich blízkych. Všetci boli šťastní – tí čo prišli ako aj tí, ktorí čakali.
Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom železníc v teréne, čo robili do úmoru a na viac trpezlivo odpovedali unaveným a netrpezlivým cestujúcim.
Teraz je na mieste položiť zo pár otázok:
Aká je pripravenosť kompetentného manažmentu železníc a štátnej a správy na úrovni VÚC riešiť krízové situácie, keď nikto z lokálnych kompetentných nemal informácie ako postupovať. Hovorím o výpravcoch, vedúcich a pod.
Ako je to možné, že železničná stanica Košice zostane viackrát po sebe bez elektrického prúdu (nemá záložný zdroj)?
Ako pracuje krízový štáb, keď rozhoduje s niekoľko hodinovým oneskorením. Nechá podmyť trať riekou v Kysaku pri vypúšťaní priehrady a následne aj železničný most na strategickej trati.
Aká je údržba protipovodňových zariadení, keď je všetko zarastené, zanesené, všetko sa robí na poslednú chvíľu?
Bol by som priložil aj fotografie z cesty. Žiaľ sú znehodnotené špinou na oknách, ktoré boli posledne asi umyté počas predošlej vlády. Teda zase je na vine predošlá vláda. Po 4 rokoch vládnutie novej. Ešte šťastie, že prišla kríza, máme sa na čo vyhovoriť. Alebo čakáme, na to, aby škody dosiahli 0,6% HDP, aby sme mohli požiadať pomoc z Bruselu.
Som zvedavý, čo kompetentní na to. Alebo sa budú zabávať na závodoch do vrchu v Malej Lodine a na bratislavskom hrade odhaľovať Kulichovho koňa?
