Včera ráno, tesne po siedmej som pred prechodom pre chodcov pri Živnodome v Bratislave zastal. Na križovatke s Obchodnou a Radlinského stáli čakajúce autá, ozaj nebolo sa kam ponáhľať. Pani, ktorá hoci stála na prechode, váhala, no nakoniec vidiac moje gesto rukou začala kráčať.
Keď pani bola predo mnou, tak v pravom pruhu prebehol kombík, urobil myšičku a zaradil sa predo mňa. Cezo mňa nemohol vidieť, kto je predo mnou na prechode. Mohlo tam byť aj dieťa. Riskoval.
Po pár metroch som ho dobehol a zaradil sa veľa neho. Zatrúbil som mu na znak, že len len ...
Nechcel ma vidieť, nechcel počuť. Pozeral strnulo dopredu.
Pani, mali ste šťastie. Možno ste si ani nevšimli, čo sa deje okolo. Aj tak ste mali šťastie, lebo ešte stále máme medzi sebou veľa chruňov, čo si nevážia život, cudzí život.
