Áno. Za tvrdeniami z nadpisu a perexu si stojím.
Prečo?
Z volieb v roku 2006 totiž vzišla koalícia strán SMER, SNS a HZDS. Strán, ktoré koncentrujú taký mohutný morálno-intelektuálny odpad, ktorý okrem komunistickej strany a zrušenej Pospolitosti sotva niekde nájdete. Taká koncentrácia negatívnych ľudských vlastností by nemohla vzniknúť iným spôsobom, ako zostavením tejto koalície. Koalície, ktorá svoju legitimitu stavia na „sociálnej" a „národnej" politike. Pritom „sociálna politika" je v tomto prípade iba obyčajné budovanie oligarchie na ruský spôsob (sústredenie peňazí a moci do rúk SMERu a jeho podporovateľov) a „národná" politika iba hromadenie majetku dvoch predsedov strán za asistencie ich dvorných šašov. A práve toto sú motivácie, ktoré dali túto koalíciu dohromady.
Neuplynie takmer jediný deň, kedy nepočujeme od koaličníkov vyhrážky, vydieranie, nadávky. Neuplynie takmer jediný týždeň, čo nepoprú svoje vyjadrenia spred niekoľkých rokov, mesiacov alebo dokonca dní. Neuplynie takmer jediný týždeň bez významnej kauzy. Ich skostnatené, komunisticko - nacionalistické videnie sveta bráni efektívnemu riešeniu reálnych problémov spoločnosti - namiesto ich analýzy, uchopeniu podstaty problému a zavedeniu zodpovedajúcemu riešeniu ich riešenie takmer vždy smeruje k upevneniu moci štátu, rozdávaniu peňazí a fantazírovaní o megalomanských budovateľských projektoch. A keď narazia na problém, reagujú systémom „potknutie›kopnutie".
A paradoxne, v tom je to šťastie. V inej politickej konštelácií by charakter týchto strán vôbec nemusel byť tak viditeľný a vypuklý, ako je teraz. Je to doslova rezonancia pokrytectva, arogancie a chamtivosti schovaná za pár slov a fráz (sociálny, národný, pre ľudí...). Je takmer nemožné to nevidieť a je úplne nemožné veriť, že títo ľudia budú iní. Je to učebnicový príklad toho, ako sa nemá robiť politika.
Pozitívnym vedľajším efektom sú aj vnútorné problémy opozičných strán (spôsobené chamtivosťou mnohých členov). Tieto, ak sa poučia, môžu prejsť vlastnou vnútornou obnovou a do ďalších volieb ísť posilnené. Ak sa nepoučia, aspoň vytvoria priestor pre nové strany. Nezanedbateľným prínosom je aj demaskovanie etiky niektorých podnikateľov a odhalenie schopnosti komerčných televízí atakovať vo vidine zisku nalubrikovnou hlavou politikom ich análny otvor.
Pre Slovensko sú voľby z roku 2006 jedinečná skúsenosť - skúsenosť, ako to dopadne, keď sa k moci dostanú práve títo ľudia. A veľmi dobrý argument, prečo nemajú byť opäť zvolení. Voľby z roku 2006 nás budú stáť prinajlepšom premárnené 4 roky na modernizáciu spoločnosti v ekonomickej a morálnej rovine, plus niekoľko desiatok miliárd korún, ktoré si zo štátneho koalícia nakradne. V horšom prípade morálnu degeneráciu a stovky miliárd, ktoré budú musieť ďalšie generácie splácať z prehraných arbitráží a megalomanských PPP projektov.
No niektoré veci sú na nezaplatenie. Voľby z roku 2006 sú jasným návodom, koho nevoliť. V opačnom prípade sa môže stať, že o pár rokov budeme tajne závidieť napríklad takému Vietnamu jeho demokraciu a ekonomickú úroveň.
