Kaja Trokšiarová
ON vs ONA
Každý to pozná... Ste spolu roky, prešli ste si kadečím a myslíte si, že vás už nestretne nič, čo by to mohlo zmeniť... A potom to príde, jedného pekného dňa, bez varovania a čo je horšie bez vysvetlenia...
Som človek, ktorý si len tak chodí po svete s otvorenými očami a <3... Snažím sa hľadať okolo seba to dobré, hoci je to niekedy dosť ťažké... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Každý to pozná... Ste spolu roky, prešli ste si kadečím a myslíte si, že vás už nestretne nič, čo by to mohlo zmeniť... A potom to príde, jedného pekného dňa, bez varovania a čo je horšie bez vysvetlenia...

Tak... a je to tu... obdobie, z ktorého sme si s kamarátmi ešte nedávno robili žarty. Hovorí sa „kašli na to, čo si o tebe myslia iní...“ a tiež „neporovnávaj svoj život s ostatnými...“ Ale... dá sa to vôbec?

Minulý týždeň sa ku mne vďaka nemenovanej sociálnej sieti dostalo video... Neskôr som sa dozvedela, že ide o trailer k nejakému super filmu. Mne to čo som videla bohužiaľ tak super neprišlo...

Ako tak surfujem v zatiaľ neprebádaných vodách internetu (objavila som totiž viacero stránok zameraných na životný štýl a pod. veci), zisťujem že stále viac, predovšetkým amerických vedcov sústreďuje svoje vedecké poznávanie na medziľudské vzťahy. Prekvapuje ma, že existuje toľko článkov o tom, ako nájsť toho pravého/pravú, ako udržať vzťah, ako zistiť, kedy je čas sa rozísť... Podľa mňa sú to veci, ktoré sa nedajú nejakým spôsobom aplikovať vo všeobecnosti, v skutočnom živote. Predsa... Každý vzťah medzi dvomi ľuďmi je jedinečný, každý má svoje špecifické črty, svoje problémy a úskalia, ktorými títo dvaja prechádzajú.

Takto...mám 24 rokov, za sebou nejaké to obdobie strávené v školských laviciach, ktoré mi zatiaľ neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky v podobe diplomu (možno tak o 2 roky...), čo sa týka pracovných skúseností, prešla som si kadečím, od brigádničky v bagetárni až po floor manager-ku v banke, momentálne v cudzej krajine s cudzími ľuďmi zbieram nové skúsenosti a dúfam, že konečne nájdem samu seba, aby som konečne zistila, čo ďalej...

A je to tu zas...neuveriteľné...ale i po nie celkom vydarenej ceste južným Talianskom som nezanevrela na cestovanie. Práve naopak. Pár týždňov po tripe č. 1 prišiel na rad trip č. 2. Cieľová stanica? Anglicko J Kufre zbalené, lístky kúpené, už len nasadnúť a ísť. A tak aj bolo. Mestečko Žiar nad Hronom sa pomaličky prebúdzalo k životu, na stanici sa potuľovalo zopár ľudí, no len ja a moja sesternica sme si medzi nimi kráčali ako veľké paničky s kuframi nabalenými na prasknutie, s úsmevom na tvári a obrovským nadšením. O 10:05 sme nasadli do žltého autobusu, radšej nemenovaného dopravcu...

A sme znovu na začiatku... 31. december, deň kedy sa oslavuje, spieva,a tancuje, ale tiež spomína a "kalkuluje"...