Centrum Jeruzalema – Staré mesto je rozdelené na 4 časti – arabskú, židovskú, arménsku a kresťanskú. Nejde o rozdelenie fyzické, skôr vychádza z historických daností, ktoré sa však postupne menia. Ak potrebujete sprievodcu, nájdete na každý prst 10 ochotných ľudí, ktorí Vám poskytnú svoj doprovod. Počítajte však, že budú požadovať väčšiu či menšiu finančnú pozornosť. Až ironicky vyznieva obraz palestínskeho Araba, ktorý ponúka pútnikom kresťanské predmety: ružence, kríže, sochy... aj taký je Jeruzalem. Ak sa rozhodnete pre nejaký suvenír a nemáte čas, zaručene prerobíte. Práve krátkodobí turisti sú najobľúbenejší. Zabudnite na slovenské duálne cenovky. V obchodíkoch nenájdete cenovky. Cenu je potrebné jednoducho vyjednať. Dolár, euro alebo tunajšie šekle... nie je problém. Dojednať cenu je umenie. Je to celý rituál. Žiaden obchodník Vám nepovie cenu hneď. Najskôr Vás privíta dôverným: „welcome my friend!“, spýta sa odkiaľ ste, dokonca prehodí 1-2 slovíčko v jazyku Vašej krajiny a možno aj ponúkne čajom. Potom Vás uistí, že nemusíte si nič kúpiť, stačí, keď si len veci prezriete. Keď sa náhodou spýtate na cenu objektu Vášho záujmu, zaskočí Vás otázkou: „Koľko by si za tú vec zaplatil Ty?“ Je to veľmi šikovný ťah, lebo náhodný turista nemá odkiaľ vedieť skutočnú cenu. Na druhej strane po takom peknom prijatí sa nepatrí navrhnúť nízku cenu. A vtáčik je v hrsti, ryba na háčiku, ruka v rukáve... Ani v tejto chvíli však nesmiete stratiť zdvorilosť. Poďakujete sa, poviete, že ste turista, že neviete cenu a požiadate ho, aby Vám ju navrhol on. Ak ste napokon zjednali cenu zo 100 na 50 a tešíte sa z dobrej kúpy, zbytočne. Skutočná hodnota bude niekde okolo 10. Dopracovať sa k nej nie je vôbec jednoduché. Ak začnete veľmi nízkou cenou, urazili ste obchodníka a rýchlo sa s Vami rozlúči. Ak začnete privysoko, potešíte ho, ale určite nie svoju peňaženku. Takže ako vlastne postupovať? Ako som povedal – dojednať cenu je umenie.
